Najväčšia chyba v nominácii nás bolí viac, ako sme si pred MS mysleli
MS na Slovensku napísali svoje prvé príbehy. Náš tím zatiaľ naviac trápi to, na čo sme sa pritom dopredu spoliehali.
Komentár Filipa Chudého
Z časového hľadiska sa nachádzame v polovici bojov v základných skupinách MS 2019 v hokeji. Duelom s Nemeckom uzavrieme šiesty hrací deň šampionátu a ďalších šesť dní v prvej fáze turnaja je ešte pred nami. Samozrejme, nie je náhoda, že máme najvýhodnejší zápasový program spomedzi všetkých mužstiev na turnaji. Keďže prakticky do každého stretnutia ideme (pôjdeme) oddýchnutí, kým naši súperi sa musia deň pred duelom s nami ešte pasovať s iným súperom. To je jedna z výhod domáceho prostredia.
Z tohto hľadiska sme teda urobili všetko pre úspech, ktorým by bol postup zo štvrťfinále, ale ešte sa do hornej osmičky treba dostať, aby sme oň reálne zabojovali. Už je však na diskusiu, či sa neurobili nejaké zaváhania pri tvorbe kádra.
Nominácia je vždy vecou realizačného tímu, teda s výnimkou bojkotových situácií… Jeho členovia sú za skladanie kádra platení, oni nesú zodpovednosť, no zároveň musia rátať s kritikou, ak sa im niečo nepodarilo pri skladaní zostavy. Zatiaľ na adresu slovenskej reprezentácie smerujú prevažne pozitíva, čo je oprávnené, ale zazneli už aj prvé výčitky.
A tým nemyslíme tie predturnajové, že nemali vyradiť Martina Bakoša, či iných hráčov so skúsenosťami z KHL. Alebo prečo volali hneď po zisku titulu Tomáša Marcinka, keď ho aj tak následne vyradili a on prišiel o majstrovské oslavy? Kritické slová aj z odborných kruhov zaznievajú zatiaľ právom na pozíciu, na ktorej má vraj v ostatných rokoch slovenský hokej najväčšiu konkurenciu. Áno, hovoríme o brankároch.
Že máme slabšie oslabenia a ešte horšie presilovky, to vieme už dlho, dokonca sme s tým aj viac-menej rátali, keďže sa to opakuje. No pred turnajom sa veľmi nepočítalo s tým, že v polovici skupinovej fázy budeme hovoriť o tom, že nás najslabší post je ten brankársky. Báli sme sa útoku, hlavne po gólovo neúrodnej príprave, ale tam problém (zatiaľ) nie je. Obrana hrá veľmi dobre, pričom nemyslíme len obrancov, lebo bránia celé päťky. Navyše hru našich bekov oboma smermi treba vyzdvihnúť. O to viac zaráža, aké slabé čísla majú naši brankári, keď s tak dobre hrajúcou defenzívou pred sebou by to mali mať ešte ľahšie. Veď minimálne prečíslení a dorážok majú súperi proti nám značne menej, lenže gólov dostávajú naši brankári viac než v minulosti.
Obaja patria v tejto chvíli štatisticky medzi päť najhorších brankárov turnaja zo 17 hodnotených, teda tých, čo odchytali aspoň 40 % času. A keby sme sa pozreli na čísla každého jedného brankára, čo na turnaji už nastúpil, aj tak tí naši patria do najslabšej tretiny, kde im robia spoločnosť brankári šampionátových fackovacích panákov. A to majú s nimi porovnateľné čísla. Veď Marek Čiliak má úspešnosť zásahov 88,24 %, Patrik Rybár dokonca len 86,96 %. Rybár nás síce podržal proti USA, no treba uviesť, že mal aj šťastie, keďže spoluhráči, žrde a vychýlená koncovka Američanov mu pomohli. Lenže dal nám šancu vyhrať, kým proti Kanade nás niektorými lacno inkasovanými gólmi potopil. Proti Fínom si zas v rozhodujúcom okamihu vybral slabšiu chvíľu Čiliak.
Čo s tým? Veľa možností nie je, lebo Denis Godla sa pri všetkej úcte k nemu ocitol na domácich MS náhodou a s jeho zápasovým vyťažením sa ani nepočíta(lo). Pritom v prvej nominácii na prípravu pred MS boli Július Hudáček a Andrej Košarišťan, hoci Godla mal už dávno po sezóne. Čakalo sa totiž na Branislava Konráda, lenže toho vyradilo zranenie, až potom bol Godla donominovaný. Nebyť zranenia Konráda, zrejme by Godla nebol ani v príprave na MS, takto sa zhodou okolností dostal až na šampionát.
Že vypadol Košarišťan sa dalo očakávať, keďže na konci sezóny bol len dvojkou Nových Zámkov. No na základe čoho sa dostal minimálne Godla v hierarchii pred Hudáčka? Starší zo známej bratskej dvojice je totiž jasne najlepší slovenský brankár pôsobiaci v Európe. Toto však nie je prvý prípad, keď Hudáčka kopol súčasný realizačný tím reprezentácie pomyselne do zadku. Veď ho nenominoval ani na ZOH 2018, kde nemohli hrať hráči z NHL.
Julo Hudáček je v súčasnosti jedinou slovenskou hviezdou KHL, pozvánka na Zápas hviezd o tom svedčí. A hoci väčší kredit má spomedzi našich brankár len Jaroslav Halák, ktorý navyše ani nie je k dispozícii, on sa nedostane ani medzi trojicu brankárov pre MS? Nepochopiteľné a neakceptovateľné! A nech nám nikto netlačí do hláv keci o tom, že vypadol z nominácie preto, že mal počas prípravy pár „horúcich“ pukov… Ale keď vám tréner brankárov neverí, je to ťažké na psychiku a puky vtedy môžu vypadnúť. Našim brankárov však vypadávajú puky aj na MS, resp. ešte horšie, prepadávajú im do brány.
Brankársky post je špecifický, pričom bez opory medzi tromi žrďami neuspeje žiaden tím, tobôž nie hokejová reprezentácia Slovenska. A hoci stále dúfame v to, že sa Rybár a Čiliak preberú a stanú očakávanými oporami, už teraz je jasné, že Hudáček mal byť na domácich MS za každých okolností. Veď ak by aj začal turnaj ako trojka, v tejto situácii by sa priam pýtal do brány ostrieľaný a kvalitný brankár. Náš realizačný tím urobil chybu, že sa zriekol takejto možnosti. Na MS majú chodiť tí najlepší bez ohľadu na vek, miesto narodenia a ďalšie nepodstatné veci.
A nech nikto nehovorí, že starší z bratov Hudáčkovcov je nejaký rozvracač kabíny, čo by mohol byť ešte dôvod, že prečo z nominácie vypadol. Lebo tomu nikto neuverí. On si totiž zachoval tvár aj v ťažkých časoch, keďže chodil do národného tímu vždy, aj v čase bojkotov nikdy nešpekuloval. A toto je odmena?
Ak si niekto myslí, že Julo Hudáček nepatrí aktuálne medzi troch najlepších slovenských hokejových brankárov, potom nemá na svojom mieste čo robiť. Jeho nenominovanie je jednoznačne najväčšou chybou realizačného tímu. Lebo nečakané rozhodnutia medzi hráčmi v poli sa dajú obhájiť potrebou inej typológie hokejistov, ale pri brankároch ide „len“ o chytanie, resp. aspoň by malo.
