Slovenská katastrofa: Začalo to nomináciou, pečať tomu dala stupídna taktika
Každý pravý fanúšik slovenského futbalu trpí pri pohľade na výkony reprezentácie. Ale keď k opakujúcim sa chybám pridáme nové, logicky to dopadne zle.
Komentár Filipa Chudého
Kto vydržal sledovať celý zápas Cyprus – Slovensko, pred tým klobúk dole, aké má pevné nervy. Bol to totiž jeden z najslabších duelov, aké náš národný tím kedy odohral. Hoci treba povedať, že podobných konštatovaní v ostatných rokoch akosi pribúda pomaly po každom zraze…
Už sa ani neoplatí hľadať príčinu, lebo tú pozná každý fanúšik. Hráči bez zápasovej praxe v reprezentácii nemajú čo robiť! A to nie je žiadna novinka, to sa vie už dlhé roky. Ale aj tak tréneri postavia dokonca do základnej zostavy Rusnáka, ktorý nehral od novembra. Či Boženíka, ktorý v roku 2021 odohral v klube v súčte 54 minút. A menovať by sme mohli ďalej. Tí hráči sa aj môžu snažiť, ale logicky nemôžu podať zodpovedajúci výkon.
Dovolíme si však povedať, že hlavná príčina neúspešného výsledku na Cypre nebola tentoraz v nedostatočnej zápasovej praxi našich futbalistov, ale v katastrofálnej taktike, ktorú zvolil realizačný tím. S takýmto súperom totiž musí ašpirant na postup na MS vyhrať aj bez formy. Lenže my sme nemali žiaden zmysluplný plán, ako dosiahnuť víťazstvo.
Súper mal síce nového trénera, ale aj tak bolo hádam každému jasné, že budú brániť predovšetkým v bloku. Ako sa najľahšie prekonáva taká obrana? Predsa čo najrýchlejším otáčaním ťažiska hry a hrou cez krídla. Čo urobila naša reprezentácia? Nastúpila bez jediného typického krídelníka!
Rusnák hráva na krídle už len v reprezentácii, čo aj dlhodobo vidieť na jeho prejave, keďže sa už len furt tlačí do prehusteného stredu. To by fungovalo jedine vtedy, ak by tak otváral stranu pre neustále nábehy krajného obrancu. Lenže koľko sme mali na Cypre takých nábehov od oboch? Snáď len jeden od Pekaríka. Asi len reprezentační tréneri vedia, aký zmysel malo v tomto stretnutí nasadenie defenzívne zameraného praváka Hubočana na ľavý kraj obrany. Mimochodom, keby si len vymenili pozície s Hanckom, nebolo by to lepšie?
Najviac sa skloňovalo, že nám vraj chýbal Hamšík. Keby to bol ten vo verzii kapitán Neapola, v tom prípade jednoznačne áno. Lenže si treba uvedomiť, že teraz je vo verzii polroka bez futbalu a tiež poriadneho tréningu. Preto je úplne logické, že hneď utrpel svalové zranenie, keď po takej dlhej dobe začal trénovať v klube. Navyše si len spomeňte, ako (diplomaticky povedané) nie veľmi dobre vyzeral Hamšík už na novembrovom zraze, a to bol vtedy len mesiac bez futbalu…
Problémom bola spomenutá zlá taktika a chybný výber hráčov. Keď si už Tarkovič nominoval Maka, Haraslína a Suslova, prečo ich nechal sedieť? My sme potrebovali v zápase krídla! Najviac sa to ukázalo po príchode Schranza na trávnik. Naskočil na ľavé krídlo, kde to mal navyše cez nohu, ale aj tak rozhýbal našu hru, bol v troch šanciach a môžeme ho označiť za nášho najlepšieho ofenzívneho hráča v stretnutí. A to len pripomíname, že Schranz ani nefiguroval v pôvodnej nominácii. Prečo sa do nej ale nedokáže dostať napr. Erik Jirka, je záhadou. Možno preto, že dlhodobo hráva ťažké zápasy…
Úplným bonbónikom bolo to, že celý duel presedel na lavičke László Bénes. Viete, že hráčov z Nemecka môžete použiť len na Cypre. Viete, že vás čaká z časového hľadiska náročný trojzápas. Viete, že viacerí nominovaní stredopoliari nemajú zápasovú prax, čiže ťažko môžu taký program zvládnuť. Ale Bénes nenastúpi. Akú toto malo logiku? Úplným vrcholom bude, ak niekto z reprezentácie v najbližších dňoch vysloví vetu, že nám citeľne chýbali bundesligisti a nemali sme alternatívy…
Stratili sme body na pôde, kde v septembri vyhrali Azerbajdžan aj Čierna Hora. A to proti súperovi, ktorý sa musí v baráži zachrániť, aby nevypadol do „déčka“ Ligy národov, čiže do spoločnosti Andorry, San Marina a Lichtenštajnska. Viac sa snáď ani nedá vysvetliť, aký je to trapas a hlavne diera do našich postupových ambícií.
Už pred niekoľkými mesiacmi sme napísali, že ak chceme hrať reálne o postup na šampionát do Kataru, z prvého trojzápasu potrebujeme minimálne sedem bodov. Inak sa kvalifikácia premení na naháňanie zajaca za chvost. Stále ich získať môžeme, ale na to potrebujeme radikálnu zmenu v prejave nášho národného tímu. A je viac ako otázne, či tento výber na to má.
