Smutná voľba reprezentačného trénera: Tarkovič musí presvedčiť a ukázať odvahu
Žiadne prekvapenie sa nekonalo, Slovenský futbalový zväz vymenoval za reprezentačného trénera Štefana Tarkoviča. Je to však správna voľba?
Komentár Filipa Chudého
Už je oficiálne potvrdené to, čo bolo snáď každému jasné hneď po postupe na Euro. Slovensko má jedenásteho reprezentačného trénera v ére samostatnosti. Ak teda nerátame dočasné záskoky a Grigu s Hippom počítame za jedného. Výkonný výbor Slovenského futbalového zväzu spravil očakávané, čiže nič iné neurobil. Všetci zdvihli podľa slov prezidenta zväzu ruky za Štefana Tarkoviča a žiaden iný kandidát ani nebol. Niekto by si aj mohol myslieť, že tak potom spravili najlepšie možné riešenie, lenže skôr to dopadlo veľmi smutne pre slovenský futbal.
Nemáme nič proti Tarkovičovi. Je to totiž fundovaný tréner s chuťou pracovať a bohatými reprezentačnými skúsenosťami z pozície asistenta. Spĺňa tak viaceré predpoklady, lenže zďaleka nie všetky. Keď sa v minulosti hľadal reprezentačný tréner, zaznievali hlasy od odborníkov, že by to mal byť niekto, kto je aktuálne v kurze a sú za ním kvalitné klubové výsledky. A toto je vec, ktorú Tarkovič nespĺňa.
Keď sa pozriete na životopisy všetkých jeho predchodcov, potom zistíte, že už pred nástupom na reprezentačnú stoličku mali na svojom konte klubové úspechy a aj vďaka nim sa dostali na tento post. Tarkovičov príbeh je trochu iný. Pracoval na zväze, ktorý vyhodil Hapala a potrebovali teda rýchlu (dočasnú) náhradu, nuž siahli po najjednoduchšom riešení. Zápas o všetko však vyhral, preto dostal novú zmluvu.
Akosi sa však zabúda na to, že zápas v Severnom Írsku sme nevyhrali umením ani kvalitou, ale skôr tým, že domáci boli na tom ešte horšie ako my a na Euro pri súčasnom formáte proste do počtu 24 účastníkov niekto musel postúpiť. Z Evansa sa stal nový Gancarczyk, Peacock-Farrell by v ten deň nechytil ani koronavírus, Ďuriš dal aj vďaka tomu po ôsmich rokoch v reprezentácii konečne (veľký) gól a niektorým to akoby zalepilo oči.
Slovenská reprezentácia prežíva z hernej a aj výsledkovej stránky jedno z najhorších období vo svojej histórii, čo nemôže spochybniť nikto, zvlášť, keďže sme spadli do C-divízie Ligy národov. Postup na Euro je síce krásny, ale pri súčasnom formáte je naozaj ťažké nepostúpiť, hoci sme preto „urobili“ veľa… Pre budúcnosť slovenského futbalu však bol mimoriadne dôležitý. O to viac mrzí, že všetko opäť beží po starom.
Výkonný výbor má 14 členov. Prezident Kováčik avizoval, že predloží na schválenie Tarkoviča, takže aspoň niekoho mal. Nikto zo zvyšných 13 zástupcov vo vedení nášho futbalu však nedal protinávrh, čo je veľmi smutné zistenie, hoci to iba vypovedá o tom, ako náš futbal (ne)funguje. Na stole malo byť minimálne päť-šesť kandidátov, ale to by členovia tohto aparátu museli mať vlastný názor a bez strachu ho verejne prezentovať. Mať iba jednu voľbu, to pripomína časy spred novembra 1989.
Aktuálne sa na Slovensku vo veľkom rieši voľba generálneho prokurátora, kde je sedem kandidátov. Čoskoro sa bude vyberať policajný prezident, kde sú zatiaľ štyria kandidáti a môže ich byť viac. Nový šéf finančnej správy vzišiel v novembri z výberového konania spomedzi 11 kandidátov. A slovenské štátne peniaze bude spravovať Čech, pretože bol najlepší kandidát a národnosť nerozhodovala. Ale slovenský futbal, kde sa tiež pýta zmena, má len jedného kandidáta na najdôležitejšiu trénerskú pozíciu. Toto nie je spochybňovanie Tarkoviča, ale celého systému. Ak by vyšiel ako víťaz z poriadneho výberového konania, kde by sa konali pomaly až verejné výsluchy kandidátov, bol by určite aj futbalovou verejnosťou akceptovanejší.
Nehovoriac o tom, že dva roky dozadu nebol Tarkovič pre SFZ ako reprezentačný tréner dosť dobrý, keď ho Kozák na legendárnej tlačovke odporučil za svojho nástupcu, ale aj tak prišiel Hapal…
Kováčikovo skóre pri výbere reprezentačných trénerov tiež nie je pozitívne. Najprv vyštval Weissa, nezískal Vrbu, aby rýchlo zbúchal dvojicu Griga-Hipp, ktorú neskôr vyhodil. Zatiaľ mu vyšiel len Kozák, ktorý skončil po známej barovej kauze hráčov sám. Padáka dostal aj Hapal, ale za to s peknou finančnou odmenou.
Tarkovič bude musieť presvedčiť v praxi, že to bola naozaj správna voľba, pričom mu všetci pre dobro slovenského futbalu v tom pomáhajme, ale nie pritakávaním. Čaká nás totiž Euro a do toho už aj kvalifikácia MS 2022, do ktorej ideme z druhého koša, čo sú dôležité ciele pre náš futbal. A budeme sa potrebovať mimoriadne zlepšiť, aby sme v oboch prípadoch uspeli.
Novému reprezentačnému trénerovi prajeme nielen šťastie, ale hlavne dúfame, že ukáže odvahu, ktorá chýbala nielen Hapalovi, ale v závere pôsobenia už aj trénerovi Kozákovi. To znamená, že hráči budú pozývaní do národného dresu konečne len na základe aktuálnej výkonnosti a nie mena. Aby sa už nikdy neopakovalo, že niekto nehrá dlhšie obdobie v klube, ale aj tak je v nominácii, resp. niekto nehrá dlhší čas v národnom drese dobre, ale stále má miesto v zostave… Alebo jednoduchšie povedané, poučme sa konečne z vlastných chýb.
