Aj vy zvádzate doma tuhý boj s aktuálne nepríjemným jesenným počasím? Neváhajte a zohrajte sa spolu s nami návratom do horúceho leta. Redakcia portálu sport7 vám teplo slnka a rozpáleného piesku ponúka v nasledujúcom rozhovore. Pred pomyselný mikrofón sme tentoraz pozvali naše úspešné slovenské beach volejbalistky Natáliu Dubovcovú a Dominiku Nestarcovú.

Dievčatá prezraďte našim čitateľom a fanúšikom na úvod niečo zo začiatkov Vašej športovej kariéry. Kedy ste sa po prvýkrát zoznámili s týmto športom?

(Dominika)Ešte predtým ako som vôbec začala hrať beach volejbal som hrala halový volejbal v Pezinku. Ako malé dieťa som jazdila na koni. Prvýkrát som na piesku stála celkom náhodou, keď sa kamarátke zranila spoluhráčka a nemala s kým ísť na Akademické MSR. Potom sa stal beach volejbal mojou „letnou zábavkou“. Naplno som však začala až s Natáliou potom, ako ma oslovil jej otec.

(Natália)Ja som sa najprv venovala 4 roky atletike, potom 4 roky halovému volejbalu a od mojich 18 rokov hrám plážový volejbal.

Ako dlho už spoločne fungujete ako volejbalová dvojica?

Hráme spolu už šesť rokov.

Čo na plážovom volejbale milujete najviac?

(Dominika)Ak je pekné počasie tak všetko! Skvelú atmosféru, ktorá okolo beachu je, pretože turnaje sú robené tak, aby sa aj diváci zabavili. Ak prší a fúka, z beach volejbalu sa stáva niečo úplne iné. Lopta je ťažká, mení smer a ani pre divákov to nie je zábava. Iba v Poľsku, tí by sa zabávali aj keby snežilo.

(Natália)Že je tu možnosť dostať sa na olympiádu, individuálny prístup, nemusím sa prispôsobovať celému družstvu a to, že sa prevažne trénuje vonku a nie v hale.

Natália mohli by ste nám prezradiť, aká je podľa Vás Dominikina najväčšia prednosť, sila, talent?

Dominika je bojovník, dokáže aj v bolestiach odohrať zápas.

Dominika a čo v prípade Natálie?

Natália je kľudný a rozvážny človek a ten kľud ja potrebujem.

(Dominika) Plážový volejbal je šport, ktorý sa neodlúčiteľne spája s krásnym rozpáleným slnkom, horúcim pieskom, sexy bikinami, či prímorskými teplotami. Vo Vašom prípade to však nebolo vždy len o takýchto priaznivých prírodných podmienkach. Hrávali ste vraj aj v skutočne chladnom, na volejbal priam neprirodzenom počasí...

Myslím si dokonca, že chladnejšie počasie je väčšiu časť sezóny. Potom ideme na pár turnajov, kde je naozaj teplo, prídeme opálené a všetci nám hovoria, to je šport, hrať na pláži keď vám krásne svieti slnko. Ale zažili sme aj turnaje, kde sme si cez zápas necítili prsty na nohách. Najhoršie to bolo asi v Rakúsku, kde boli 4 stupne a silný dážď. Zlé počasie býva aj v Rusku a Švajčiarsku. Tento rok bolo v Gstaade 7 a pršalo.

Akými najvážnejšími zraneniami ste si už počas svojej kariéry museli prejsť?

(Dominika)Ja mám za sebou 3 operácie kolena a 2 zápästia, s ktorým mám stále problém kvôli roztrhaným väzom.

(Natália) Ja musím zaklopať, že nič vážne. Pár dní oddychu a bola som fit.

(Dominika) Vďaka volejbalu ste už určite precestovali stovky kilometrov. Ktorá krajina Vám vďaka nemu priniesla tie najkrajšie či výsledkovo zatiaľ najpríjemnejšie spomienky?

Tak mne, ale viem, že aj Natálii sa veľmi páči Nórsko. Keď sme tam boli prvýkrát, veľmi sa nám tam páčila krajina a navyše sme tam prvýkrát postúpili do hlavnej súťaže (Kristiansand). O pár rokov neskôr sme sa tam vrátili a priniesli sme si odtiaľ našu prvú medailu z medzinárodného turnaja a to hneď z najkvalitnejšej súťaže na svete v beach volejbale, z Grand Slamu. Navyše nás tam prišli povzbudzovať Slováci, ktorí tam pracujú. Bolo to skvelé, pretože doma nehrávame a tak počuť Slovensko z tribún v zahraničí sa nám veľmi páči. Páči sa mi aj v LA a to tiež kvôli pekným výsledkom, ktoré sme tam zatiaľ vždy zahrali. 2012 – piate miesto a tento rok naša druhá bronzová z FIVB Grand Slamu. A aj sem nás chodí povzbudzovať skupinka Slovákov.

(Natália) Ako vyzerá Váš bežný tréning, ako dlho a kde najčastejšie trénujete?

Niekde máme dva krát denne po dve hodiny tréning na piesku, alebo namiesto jedného ideme do posilňovne. Miesto tréningu záleží v akej časti sezóny sme. Cez leto lietame po turnajoch v príprave sme opäť v zahraničí na sústredeniach.

Čo považujete za Váš najväčší športový úspech?

(Dominika)Ja si najviac cením našu prvú bronzovú medailu, ktorú máme zo Stavangeru. Aj keď si asi veľa ľudí myslelo, že to bola náhoda, o mesiac sme priniesli ďalšiu, takže aj tá sa mi páči.

(Natália) Dve bronzové medaile z FIVB Grand Slamu.

(Natália) Aké sú Vaše ambície do budúcna?

Náš cieľ je jasný. Rio 2016.

(Natália) Mohli by ste nám prezradiť, aký program Vás čaká v najbližších dňoch?

Teraz chvíľku oddychujeme, máme po sezóne, takže konečne sme mohli vybaliť kufre a necestujeme hore dole po svete. Približne od polovice novembra začíname s prípravou v posilke a potom si pridáme aj beach.

(Dominika) Aj napriek tak skvelým úspechom a reprezentovaniu slovenského plážového volejbalu v zahraničí v otázke financovania sa Vám žiaľ ešte stále od štátu nedostalo dostatočnej podpory. Myslíte si, že raz môže nastať ten vytúžený zlom a čo to z ministerskej pokladnice potečie aj na konto slovenského plážového volejbalu? Predsa len, peniaze sú potrebné v každom športe, ten Váš nie je výnimkou...

Tento rok v septembri nám bola udelená dotácia z SOV takže sa veľmi tešíme, že sme sa dostali medzi skupinu top športovcov, ktorí sú SOV podporovaní. Zatiaľ sme tam ako jediný kolektívny šport, aj keď sme len dve.

(Natália) Posledná otázka na záver. Zostaňme ešte na našich „slovenských volejbalových plážach“. V akom stave sa dnes nachádza naša slovenská beach volejbalová scéna? Má podľa Vás Slovensko v tomto športe sľubné vyhliadky do budúcna?

Ja to vidím tak, ak by sa do toho niekto pustil naozaj seriózne, ako sme to urobili my dve, trénoval, bol trpezlivý, lebo ľahké to nebude, tak potom by prišli aj dobré výsledky. A hlavne nebáť sa skúsiť prejsť z halového volejbalu na beachvolejbal.