Všetky vymenované sklamania však majú jeden spoločný menovateľ. Manažment tímu nedokázal zareagovať na vzniknuté situácie a pravdepodobne sa spoliehal, že aj v druhej sezóne dotlačí Slovanistov do play-off výborný slovenský divák. Po odchode dvoch obrancov z NHL neprišli adekvátne posily. Potom prišlo naťahovanie sa s Miroslavom Šatanom, kde sú na vine obe strany, no z pohľadu Slovanu je na vine manažment, ktorý akoby nepoznal iného hráča a po tom, čo Šatan na začiatku sezóny odmietol podpísať, nemali zaňho žiadnu náhradu. Spomínali sa hráči ako Hejduk, no nikdy k ich angažovaniu neprišlo. Počúvali sme často výhovorky, že na to, či ono nestačil rozpočet klubu. Slovan vyvolal v minulej sezóne na Slovensku ošiaľ. Bratislava má výbornú strategickú polohu, Belasí sú jediným slovenským zástupcom v KHL. Na tričko manažmentu tak ide aj to, že Slovanisti nedokázali ten „nešťastný“ rozpočet rozšíriť. Aj v rámci toho, ktorý mali k dispozícii sa však dali robiť lepšie obchody. Branko Radivojevič patril k najlepšie plateným hráčom a v 31 zápasoch zaznamenal bilanciu 3+5. Manažment sa vydal cestou, v ktorej majú gro tímu tvoriť slovenskí hráči. Údajne preto, aby sa Slovan stal základňou pre slovenskú reprezentáciu. V nej sa skutočne objavuje niekoľko hráčov Belasých, no keď príde podujatie väčšieho významu, Slovanisti hrajú druhé husle, na podujatiach počas sezóny sa zase stáva, že Slovanisti vôbec nenastúpia, po dohode so Zväzom. Preto je otázne zameranie Slovanistov na slovensko-českú (a hlavne tú druhú časť) enklávu. 
Vedenie bratislavského klubu neukázalo počas sezóny žiadnu invenciu. Vrcholom potom bolo extempóre s trénerom Čadom a jeho údajnými nástupcami, čo ešte podčiarklo fakt, že občas Krajči a spol pôsobia, akoby nevedeli, čo robia. Ak chce Slovan naďalej pôsobiť v KHL tak, ako vedenie vyhlasuje (útok na play-off), musia sa zamyslieť nad tým, ako nášho zástupcu vedú.