Hlúpa chyba pochovala nádej: Slovensko na MS? Už je to takmer nemožná misia!
Slovenská reprezentácia musela Chorvátov poraziť, ak chcela ešte reálne pomýšľať na postup. Obrovský taktický lapsus nás zrazil do kvalifikačných kolien.
Komentár Filipa Chudého
Skončila sa prvá polovica kvalifikácie MS 2022. Slovensko si v nej nepočínalo dobre, patrí nám až priebežná štvrtá priečka, čo je pre mužstvo ťahané z druhého koša veľmi zlá vizitka. Nepotrebujete mať ani červený diplom z matematickej fakulty, aby ste si vedeli spočítať, kde sme si to pokazili. Strácame štyri body na prvé dve miesta a naši reprezentanti hneď na úvod remizovali s Cyprom a Maltou.
Už vtedy sme upozorňovali, že práve toto bude zrejme rozhodujúca strata v kvalifikácii, čo sa aj potvrdzuje. Ak by sme však aj outsiderov porazili a dnes mali 10 bodov, stále by to nebola ideálna pozícia. Slovensko malo mať teraz minimálne 12 bodov, aby sme mohli hovoriť o sľubne rozohranej postupovej hre. V prvej polovici bojov v skupine sme totiž mali spomedzi našich priamych súperov najľahší program. Lenže máme chudobných šesť bodov.
Chorvátsky tréner Zlatko Dalič ešte pred zápasom v Bratislave povedal, že podľa ich kalkulácií bude treba ma prvé miesto v skupine 20 či 21 bodov. Slovensko sa na túto métu dostane len vtedy, ak vyhrá všetkých päť zvyšných duelov. Ako je to reálne, odpovedzte si každý sám.
Poraziť doma v utorok Cyprus je absolútna povinnosť bez ohľadu na okolnosti, ak to nedokážeme, potom ťažko môžeme ešte aspoň snívať o druhom mieste v skupine, ktoré by nás posunulo do baráže. A ak nebudeme žiť ani v malej postupovej nádeji, potom je tu ideálny priestor na to, aby tréner, ktorý povedie našu reprezentáciu v budúcej kvalifikácii, dostal čo najväčší priestor na prácu a „prípravné“ zápasy v októbri a novembri by mohli dobre poslúžiť pre budúcnosť.
Ak sme chceli niekde aspoň trochu znížiť našu bodovú stratu z prvej polovice kvalifikácie, potom to bolo proti Chorvátom. Imperatív víťazstva však naša reprezentácia nedokázala naplniť. Pritom na to bola najvhodnejšia príležitosť, veď kedy najbližšie budú hrateľnejší?
Súperovi chýbali viaceré opory na čele s Modričom, navyše pri skladaní zostavy na septembrový trojzápas dali prednosť stretnutiu v Rusku, čiže u nás nastúpili na ofenzívnych pozíciách akoby s „béčkom“. Keď si k tomu pripočítame, že Chorváti sa na súperových ihriskách dlhodobo trápia herne, strelecky a hlavne výsledkovo, ťažko sme mohli dúfať v lepšiu konšteláciu. Chorvátsko sme za týchto okolností mali jednoznačne poraziť, ale naši futbalisti to nezvládli.
Niektorí na čele s trénerom Tarkovičom sa snažia chlácholiť, že sme mali mať viac šancí a vraj sme si zaslúžili vyhrať. Vec sa má však tak, že tlak sme si vytvorili až v závere, keď sme hrali vabank so Škriniarom na hrote útoku, čiže v čase, keď sa súper logicky stiahol a my sme nakopávali lopty. V „normálnej“ hre sme si vypracovali jednu šancu (Mak) a k tomu ešte jeden závar po štandardke, to bolo všetko, čo smrdelo gólom.
Chorvátski futbalisti boli istejší na lopte a rozhodnejší v dôležitých okamihoch. Navyše dokázali využiť našu chybu, ktorá začala zbytočným faulom Kucku, väčšia pohroma však nastala pri bránení štandardnej situácie.
Nemôžu byť traja hráči v múre, keď ide z ľavej strany kopať ľavák, pritom dlho dopredu je z Majerovho postavenia jasné, že ide centrovať. Na to ani netreba múr, stačí jeden hráč pred loptou. Ak si brankár neverí, potom maximálne dvojčlenný múr, ale my sme postavili trojčlenný, akoby pri lopte stáli naraz Cristiano Ronaldo s Robertom Carlosom.
Z opakovaných záberov sa dá vyčítať, že Rodák asi žiadal troch hráčov v múre, keďže Duda po otočení sa smerom na brankára zrazu pribehol k „murárom“ Lobotkovi a Koscelníkovi, pričom o pár sekúnd neskôr Dudu vystriedal Jirka, ktorý mal zrejme brániť priestor na odrazené lopty. Jedno je však isté, predviedli sme obrovskú taktickú chybu, za ktorú nás Brozovič potrestal. Mimochodom, ten čakal na odrazenú loptu už dávno pred štandardkou, čiže sa to dalo prečítať a aspoň jeden náš hráč to mal vidieť.
Kto je zodpovedný za to, že sme mali zbytočne troch hráčov v múre, pričom tí potom chýbali pri bránení odrazenej lopty, to nech si naši vyriešia interne, nevieme totiž, aké mal kto presne pokyny. Brankár by však mal takéto situácie čítať a usporiadať si správne hráčov, hlavný stopér by ho mal skontrolovať a každý reprezentant by mal byť na takej taktickej výške, že vie vyhodnotiť vzniknutú situáciu aj sám. Chorváti takúto naivnú chybu neurobili, naopak, dokázali ju potrestať.
Svetový šampionát v Katare je pre Slovensko už poriadne vzdialený. Postúpiť môžeme len tak, že budeme vyhrávať viac ako muzikanti. Ak nezvíťazíme minimálne v štyroch zvyšných dueloch kvalifikačnej skupiny, ťažko môžeme pomýšľať čo i len na baráž. A ak by sme sa aj do baráže dostali, tam treba tiež vyhrať oba zápasy. Pre mužstvo, ktoré v roku 2021 vyhralo z desiatich stretnutí len dve, je to takmer nemožná misia. Postupová nádej je tak pochovaná, zostáva len dúfať, že nejakým zázrakom ožije a vyskočí z hrobu.
