Futbal nepotrebuje Superligu, ale dohodu: Inak môžu začať padať „atómovky“
Chamtivosť veľkoklubov a americký vplyv reálne ohrozujú budúcnosť futbalu. Možná vojna s biznisom ho môže položiť na kolená.
Komentár Filipa Chudého
O vzniku Superligy sa hovorí už dlhšie, pričom neprekvapuje, že jej vznik ohlásili práve teraz. Vôbec nie je náhoda, že takýto krok spravili predstavitelia novej súťaže v predvečer zasadnutia Európskej futbalovej únie (UEFA), kde sa rozoberala a aj prijala budúca podoba Ligy majstrov. Práve naopak, išlo o premyslený ťah nátlaku.
Že je niečo vo vzduchu, bolo badateľné už v minulých mesiacoch. V januári sme priniesli komentár „Chamtivosť veľkoklubov ohrozuje futbal: Superlige treba povedať rázne NIE!“, pričom jeho text sa ukázal pomaly ako nadčasový. Ba by sme mohli použiť medzi študentmi a politikmi obľúbenú kombináciu ctrl+v a crtl+c. Nepíšeme však diplomovku a ani návrhy protiepidemických opatrení, preto sa radšej pozrime, ako z toho von.
Futbal je v ohrození, čo musí byť jasné každému. Koronakríza iba zvýraznila zlé dlhoročné hospodárenie veľkoklubov. Teda nie všetkých, Bayern Mníchov, čo je najlepší klub súčasnosti vo viacerých aspektoch, sa do Superligy tlačiť nemusí, ale ťažko si takú súťaž bez neho predstaviť…
Najmocnejší sa preto rozhodli, že svoju neschopnosť dobre hospodáriť, keď dlhé roky preplácali svoje primadony, nebudú riešiť zásadným škrtaním nákladov, ale tým, že musia získať ďalšie obrovské príjmy. Táto Superliga nie je o športe, ale je o biznise, čiže vlastne ako zámorské súťaže. Veď aj v NHL, keď sa urobí výmena hráča, každý povie, že ide o biznis, šport nespomínajú. V Európe sme doteraz hovorili prakticky len o športe, ale časy chce niekto zmeniť.
Jednoznačne za tým treba hľadať vplyv z USA, ktorý začal príchodom amerických majiteľov do anglických klubov. Tí však akosi nechápali, prečo nemajú každý rok fixne zabezpečené príjmy z európskych pohárov. Z NHL, NFL, NBA a pod. sú totiž zvyknutí, že nepotrebujete športový úspech na to, aby ste na svojich kluboch zarábali. Dokonca tam je často niekedy lepšie prehrávať, aby ste mohli draftovať nejakú budúcu hviezdnu dojnú kravu. U nás by z toho bola druhá liga.
Čo si má európsky fanúšik myslieť o tom, že za celým projektom vidieť silnú americkú banku? Možno to, čo si myslia obyvatelia nejakej krajiny, ktorú prišli „oslobodiť“ americké vojská… Hádam niekto nežije v ilúzii, že banka by vstúpila do takéhoto megalomanského projektu preto, aby dávala do toho sponzorské peniaze a mala radosť z hry. Oni chcú zarobiť, na šport kašlú!
Projekt Superligy treba zastaviť, pričom spojiť sa musí celý futbalový svet. Zákaz hrať na MS a kontinentálnych šampionátoch pre hráčov zo Superligy? Dobrý nápad, ale treba hrozbu pre hráčov rozšíriť. A to tým spôsobom, že kto čo i len raz nastúpi v Superlige, už nikdy nebude môcť hrať v inej súťaži. To znamená, že pokiaľ nebude na výplatnej listine klubu zo Superligy, jeho kariéra skončila, nech má aj napr. 23 rokov. To by si veľa hráčov rozmyslelo, či by to riskovalo. A keď nemáte hráčov, nemáte súťaž!
Kľúčové však bude to, ako sa zachovajú ligové súťaže dotknutých krajín. Inak povedané, či 12 zakladateľov Superligy vyhodia zo svojich štruktúr. Aby bol prípadný trest naozaj tvrdý, treba zahroziť, že vyhadzov zo súťaží sa nebude týkať len prvých mužstiev, ale všetkých až po prípravku. Netreba sa báť o deti, veď rodičia ich hneď môžu prehlásiť do iného klubu, to nie je problém.
Kluby Superligy totiž žijú v predstave, že oni si založia vlastnú súťaž a ešte popritom si veselo budú hrať domáce ligy a poháre. Dobrou správou je to, že politickí predstavitelia daných krajín, ba dokonca aj fanúšikovia tucta veľkoklubov sú proti. Keby ešte pohrozila UEFA aj FIFA, že pokiaľ Anglicko, Španielsko a Taliansko nevylúčia rebelantov zo svojich súťaží, oni vylúčia ich národné družstvá vo všetkých kategóriách z medzinárodných súťaži, bolo by reálnejšie vyhrať túto vojnu proti biznisu v prospech futbalu.
V tomto prípade ide totiž jednoznačne o vojnu, resp. jej možný začiatok. Ako však pri každom konflikte, najlepší výsledok sa dosiahne bez použitia zbraní. Či je to však možné aj v tomto prípade, to sa ešte len uvidí. Predpovedať výsledok je ťažké, ale keďže alibizmus v týchto riadkoch vidieť nechcete, predpoveď je taká, že sa dohodnú a futbalový život pobeží ďalej bez nejakej vymyslenej súťaže. Určite je totiž pre futbal lepšie nájsť kompromis, ako použiť v boji „atómovku“, ktorej následky by pocítili všetky strany.
