Chamtivosť veľkoklubov ohrozuje futbal: Superlige treba povedať rázne NIE!
Futbalový svet sa môže nadobro zmeniť a vôbec to nemusí byť k lepšiemu. V zákulisí sa zvádza boj o budúcnosť hry hier.
Komentár Filipa Chudého
Aktuálne zimné prestupové obdobie je nudné, dokonca sa dá povedať, že najmenej zaujímavé za veľmi dlhé roky, čo je však možno aj dobrá správa... Ale to neznamená, že vo svete sa nič nedeje, práve naopak, možno sa práve v týchto dňoch menia v zákulisí futbalové dejiny. Teda lepšie povedané, veľkokluby túžia po zmene, kým strešné organizácie sa tomu všemožne snažia zabrániť.
Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) oznámila, že neuzná plánovanú Superligu, o založenie ktorej sa snažia popredné európske kluby. Okrem FIFA sa proti postavila aj Európska futbalová únia (UEFA) a tiež všetky ostatné kontinentálne konfederácie. Rovnaký názor prezentovala už aj Európska komisia (EK). To je jasný znak toho, že sa v zákulisí niečo deje.
Hoci sa o vzniku tejto súťaže hovorí už dlhšie, pandémia koronavírusu snahu veľkoklubov zvýraznila. Zatvorené štadióny totiž znamenajú značné finančné straty, nuž hľadajú nové zdroje príjmov. Na tom by síce nebolo nič zlé, keby nešlo skôr už o chamtivosť.
Za hlavného iniciátora Superligy je spomedzi klubov označovaný Real Madrid. Na svojej strane má aj hlavného rivala FC Barcelona. Dva najväčšie španielske kluby pritom majú vo vlastnej krajine výsostné postavenie pri delení peňazí za televízne práva. Zoberú si najväčšiu časť koláča, čo je jedna z vecí, prečo v španielskej lige ťažko hľadajú konkurenciu v boji o titul, ale ani to im evidentne nestačí…
Z Anglicka je so Superligou spájaná „veľká šestka“. Pritom v Premier League si delia už teraz neskutočné peniaze, ale stále asi nemajú dosť!
Hovorí sa o tom, že Superligu by hralo 15 stálych účastníkov, ktorí by mali istú miestenku bez ohľadu na výsledky, to zrejme majú byť najlepšie kluby. K nim sa má pridať každý rok päť ďalších členov. Spolu teda 20 klubov, čo predstavuje 38 kôl, ak by hrali systémom doma-vonku. A to je nemožné vopchať do súčasného futbalového kalendára.
To znamená, že účastníci Superligy by museli opustiť domáce ligové súťaže, pretože 76 ligových zápasov za sezónu je nereálnych. O Ligu majstrov by prišli automaticky, nehovoriac o tom, že by sa zrejme nemohli zúčastniť ani národných pohárov. Pričom najnovšie sa k tomu pridalo to, že by hráči z tejto súťaže nemohli hrať ani za reprezentáciu na MS a kontinentálnych šampionátoch. Inak povedané, zostalo by im len 38 superligových zápasov a možno nejaký superligový pohár, čiže súťaže bez histórie, v ktorej by išlo len o peniaze.
Je veľmi otázne, či by to stačilo ich fanúšikom. Treba si totiž uvedomiť, že víťaz by bol len jeden a zvyšných 14 klubov s istou účasťou by vlastne vyšlo naprázdno okrem pokladnice. Nehovoriac o tom, že drvivá väčšina klubov by bola na pre nich nezaujímavých pozíciách. Navyše by nehrali o nič, keďže tu sa miestenky do európskych pohárov rozdávať nebudú. Fanúšikovia úspechu, ktorých je v celom svete veľké množstvo, by im rýchlo zamávali na rozlúčku. Veď kto z nich by fandil priemerným klubov zo stredu a spodku tabuľky?
Je správne , že FIFA, UEFA aj EK sa postavili proti tomu, aby bohatší boli ešte bohatšími, lebo o nič iné v Superlige nejde. Strešné futbalové organizácie pritom urobili voči veľkoklubom už veľa ústupkov. Napr. keď nedávno v Lige majstrov prihrali viac miesteniek pre silnejších na úkor papierovo slabších, pretože tí „vyvolení“ sa tam cez predkolá nie vždy vedeli dostať. Nehovoriac o tom, že je to práve milionárska súťaž, ktorá im výrazne dlhé roky plní pokladnice.
Prečo chcú veľkokluby viac? Pretože sú chamtivé! Navyše chce kus z futbalového koláča aj bankový sektor, ktorý má stáť za Superligou, čo tiež niečo naznačuje. Ktorý fanúšik chce vidieť, že na futbale zarábajú aj banky? Zárobky z Ligy majstrov a šampionátov UEFA a FIFA prerozdeľujú do národných federácií, odkiaľ by mali ísť napr. aj do klubu z vášho mesta či dediny. Kto si myslí, že by to robili aj banky?
Pritom riešenie finančných „problémov“ pre veľkokluby je jednoduché. Stačí len to, aby sa znížili náklady. Nech sa teda skončia nákupy za šialené ceny a aj platy futbalistov z veľkoklubov treba upraviť výrazne smerom nadol. Keby sa veľkokluby unisono dohodli na platovom strope, je to realizovateľné.
Futbal nepotrebuje žiadnu Superligu. Myšlienka je to síce pekná, že najlepšie kluby by hrali proti sebe v ligovej súťaži, ale tým by sa úplne stratilo čaro tejto hry. Veď konfrontáciu najlepších máme dávno v Lige majstrov, čiže nič nové by fanúšikovia nezískali. Skôr by v jednotlivých krajinách prišli o domácu rivalitu, pohárové súboje a celý svet o plnohodnotné reprezentačné súboje na šampionátoch. A to len preto, že niekto chce byť ešte bohatší. Treba tomu povedať rázne NIE!
