Šťastnú ruku pri prestupoch: Slovensko to kvôli postupu na Euro potrebuje
Zimné prestupové obdobie je v plnom prúde a začína sa týkať vo väčšom aj nášho futbalu. Možno sa to nezdá, ale o postupe Slovenska na Euro sa rozhoduje už teraz.
Komentár Filipa Chudého
Takto o dva mesiace pôjde von nominácia slovenskej futbalovej reprezentácie pred barážou Ligy národov. Veríme, že sa bude týkať dvoch duelov, ale na to najprv musíme doma poraziť Írsko. A hoci sa to možno nezdá, o našom (ne)úspechu sa rozhoduje už teraz počas zimného prestupového obdobia.
Nerobme si ilúzie, že Pavel Hapal prekope v najbližšom čase národný tím. Ten bude vyzerať prakticky rovnako, ako vyzeral v kvalifikácii. Jednu či dve zmeny medzi jednotlivými nomináciami síce robieval, ale na druhej strane, základnej zostavy sa to prakticky nikdy nedotklo, keďže sme hrávali takmer vždy rovnako.
Jedným z hlavných dôvodov nášho kvalifikačného neúspechu bolo aj to, že preferovaní hráči v kluboch nehrávali. Škoda, že sme sa nepoučili z minulosti, pritom sa nám už viackrát stalo, že hráči bez zápasovej praxe národnému tímu nepomohli. Viackrát počas kvalifikácie Eura 2020 sme uviedli, že sa netreba báť robiť zmeny. Ukážkovým príkladom je situácia z kvalifikácie MS 2010, keď Vladimír Weiss st. od začiatku kvalifikačných bojov až po africký turnaj totálne repre prekopal. A hádam netreba pripomínať, že vtedy bolo k dispozícii len 13 miesteniek, kým teraz je to takmer dvojnásobok.
Slovenská reprezentácia patrí aktuálne k najľahšie čitateľnejším národným tímom. Malá nádej na zmenu prišla na konci kvalifikácie, keď sa vymenili niektorí hráči a prišiel aj náznak pragmatickejšieho futbalu. Ak sa chceme dostať na tohtoročné Euro, treba v tom pokračovať.
Budeme však potrebovať aj to, aby naši hráči boli vo forme. Samozrejme, viacerí slovenskí futbalisti v tom čase vo forme budú, problém je však ten, že do národného tímu sa dostane len zlomok z nich. Ako totiž môžeme vidieť, v reprezentácii sa mesiace čaká na to, dokým niektorí začnú konečne v klube hrávať. Je smutné, keď viacerí zbierajú zápasovú prax (len) v národnom drese.
V tejto chvíli vie asi každý z vás vymenovať pomaly celú základnú zostavu proti Írsku. Lenže minimálne pri polovici z týchto hráčov aktuálne visí otáznik. Niektorí nehrávajú a mali by riešiť svoju budúcnosť, ďalší zas menia dres a ešte sa iba ukáže, čo to spraví s ich formou.
Pozitívne je, že Stanislav Lobotka ide na papieri do veľkoklubu, hoci Neapol je aktuálne prinajlepšom v prestavbe, ak teda nechceme hovoriť skôr o demolácii. Po Hamšíkovom odchode totiž nepripomína klub, akým bol za jeho éry. Stať sa však môže aj to, že Lobotka sa ocitne v zlatej klietke, čiže plat pekný, ale herná minutáž nič moc.
V podobnej sa nachádza Róbert Mak. Na svete nenájdeme veľa klubov, ktoré by prebrali jeho zmluvu v Zenite a zároveň ho reálne vyslovene chceli. Ázijský trh zas privolávať nechceme…
Aj Makovi by bodlo, kedy sa dostal do situácie, v akej je Ondrej Duda. Mieri totiž do anglickej Premier League. Norwich z nej síce po tejto sezóne pravdepodobne vypadne, ale Duda si môže v tomto prípade len polepšiť, pretože ak vás nechce tréner, treba ísť preč. A nikde nie je napísané, že Duda v anglickej lige po sezóne nezostane…
Potrebné bude aj to, aby konečne začali vo svojich kluboch hrávať Peter Pekarík a Dávid Hancko. Ak do marca nebudú, potom si ťažko predstaviť, že by zvládli na vysokej úrovni dva barážové zápasy za päť dní.
Sledovať sa bude aj situácia okolo Róberta Boženíka a dôležité bude aj to, ako sa vyrieši budúcnosť Vladimíra Weissa ml. a Miroslava Stocha, pretože bez krídiel na Euro nedoletíme.
Popravde, ak by sa hrala baráž už teraz, nemali by sme vzhľadom na viaceré problémy zrejme dobré šance na postup. Lenže hrá sa až za vyše 70 dní. Dovtedy sa ešte veľa vecí môže zmeniť, preto prajme slovenským futbalistom šťastnú ruku na (ne)prestupové rozhodnutia.
