Protipóly Slovana: Od najväčšej hanby v histórii po popredný úspech
Začalo sa to najväčšiu hanbou v klubovej a zrejme aj slovenskej pohárovej histórii, no skončilo sa to na opačnom póle. Aká bola belasá jeseň?
Komentár Filipa Chudého
Futbalová jeseň sa pre slovenský futbal skončila. Hlavné reprezentačné výbery sklamali, Fortuna liga nevyrovnanosťou na čelných priečkach nenadchla, preto potešilo aspoň to, že sme si dlhé jesenné večery mohli ôsmykrát spríjemniť účasťou slovenského klubu v skupinovej fáze európskych pohárov.
Tretíkrát sa o to postaral Slovan Bratislava. Pred jeho vstupovom do skupinovej fázy Európskej ligy malo futbalové Slovensko právom obavy, aby to opäť nedopadlo belasou hanbou. Veď pri prvých dvoch pokusoch sa Slovan o blamáž postaral, pričom hlavne v druhom prípade o kolosálnu. V sezóne 2014/15 nielenže nezískal ani bod, ale dosiahol v šiestich dueloch priam neuveriteľné skóre 1:20. Nikto nikdy v EL horšie nedopadol a dovolíme si predpovedať, že ani nedopadne, lebo to sa snáď ani nedá „prekonať“.
Keď si k tomu pripočítame, že pri svojej prvej účasti v skupine EL (2011/12) získal Slovan len bod a túto sezónu začal vypadnutím so Sutjeskou Nikšič, spomínané obavy boli oprávnené. Belasí ich však rýchlo zahnali, keď z prvých dvoch duelov získali štyri body. A hoci neskôr už nič nepridali, nemajú sa v skupine EL za čo hanbiť. Samozrejme, nebolo to zas niečo úchvatné, veď celkovo v nej podľa výsledkov obsadili až 40. miesto zo 48 účastníkov. Ale vzhľadom na belasú minulosť treba vďačiť aj za to.
Tréner Ján Kozák ml. povedal, že k spokojnosti im chýbali ešte tri body. Reálne však treba povedať, že aj zisk štyroch bodov je stopercentný nárast oproti tomu, koľko by si za výkony a priebeh jednotlivých duelov zaslúžili. Podľa nich by boli v poriadku remízy z domácich duelov proti Besiktasu a Wolverhamptonu, vo zvyšných dueloch bol Slovan horší. Ale vo futbale sa nehrá na to, kto je lepší, ale na výsledky.
Aj keď Besiktas počas skupinovej fázy veľa neukázal a hlavne v prvom zápase v Bratislave bol tragický, treba otvorene priznať, že ak by si rozhodca nevymyslel v nadstavenom čase rohový kop pre Slovan, skončilo by to zaslúženou remízou 2:2. Takto to bolo 4:2, keď Istanbulčania po inkasovanom góle z rohu skúsili hrať úplný vabank, na čo doplatili. V Brage pri remíze 2:2 si Slovan vybral ešte väčšiu dávku šťastia, keď Šporar dorazil nepremenený pokutový kop a domáci si dali v závere vlastný gól. Preto sa netreba čudovať, že neskôr šťastena vyrovnávala skóre. Belasí doma prehrali s Wolverhamptonom, hoci si to nezaslúžili. V Anglicku a Turecku prišli o body v nadstavenom čase a doma proti Brage im nestačilo ani dvojnásobné vedenie.
Všetky tieto negatívne výsledky však mali veľa spoločných menovateľov, ktoré sme počas jesene spomínali, nuž ich len zhrňme. Slovan má problémy s fyzickou pripravenosťou a tempom hry na tejto úrovni, preto v záveroch strácal, resp. nestíhal, keď súperi „kopli do vrtule“. Minimálne na fyzičke sa dá pracovať, s tempom bude problém. Káder na EL tiež nebol dostatočne široký, lebo hráči z lavičky plnohodnotne nenahradili chýbajúce opory, čo sa ukázalo v zlomových momentoch. Aj na tomto sa dá zapracovať, hoci každý rozpočet má svoje limity. No kto si vie vychovať odchovancov a hlavne dať im šancu, ten nemusí toľko nakupovať…
Slovan mal problémy tiež v defenzíve. V našej lige bola síce dominantná, ale to aj preto, že viacerí súperi proti belasých ani neútočia. Kým v nej dostal len 11 gólov za 18 zápasov, v skupine EL dostal až 13 gólov v šiestich dueloch, pričom ani raz si neudržal čisté konto. To nie je dobrá vizitka pre defenzívu a hráčov na všetkých postoch v nej, a to Slovan hral pritom pragmaticky zozadu. Pre zaujímavosť, Trnava si až trikrát v skupine EL udržala čisté konto. Hypoteticky, keby sa spojila v jednom roku defenzívna zložka Trnavy s ofenzívou Slovana, potom by sme zrejme mali zástupcu aj v jarnej časti európskych pohárov.
To je však len sen, keďže my môžeme byť maximálne šťastní už „len“ z toho, že sme dva roky za sebou mali klub v skupine. V nej sa našim zástupcom ťažko boduje, veď zo 46 stretnutí v tejto fáze získali len 22 bodov (0,48 bodu na zápas). Trnava ich získala 7 (1 účasť v skupine), Artmedia 6 (1), Slovan 5 (3), Žilina 4 (2) a Košice 0 (1).
Keď sa budeme pozerať na túto pohárovú sezónu Slovana z historického hľadiska, zažil dva absolútne protipóly. Vypadnutím so Sutjeskou Nikšič, ktorá predtým a ani potom nikoho iného vo svojej histórii nevyradila, Slovan zaznamenal najväčšiu pohárovú hanbu vo svojej storočnej histórii. Ba možno aj celkovo slovenskej, lebo škandalóznejšie vypadnutie slovenského klubu v historických záznamoch nenájdete, len asi tri porovnateľné. Verme, že to nikto nikdy neprekoná…
A hoci si to Slovan nezaslúžil, nové pravidlá mu dali šancu na opravu. Tú zvládol a zaznamenal svoj najväčší úspech v tomto storočí. Ale slovenský klubový futbal mal už aj väčšie, minimálne Trnava v EL, Artmedia v LM a Žilina v Pohári UEFA dosiahli viac ako teraz Slovan. Tu zas aspoň dúfajme, že to niekto ešte prekoná, hoci zopár rokov to ešte asi potrvá. O to viac si vážne, že sme zažili aspoň takúto pohárovú jeseň.
