Main Content

Slovenská reprezentácia pripomína šlabikár: Za Weissa a Kozáka to bolo inak

nedeľa, 17. november 2019 07:06 | Autor: Filip Chudý

Pavel Hapal
Pavel Hapal | zdroj: TASR

Vystúpenie slovenskej reprezentácie v kvalifikácii Eura 2020 je monotónne a bez nápadu. Nemáme žiaden plán B a áčko je už dávno prečítané. Chce to zmenu!

Komentár Filipa Chudého

Keď Slovensko postúpilo na MS 2010, vtedajší tréner našej reprezentácie Vladimír Weiss st. neustále niečo v zostave menil, pričom viaceré jeho rozhodnutia sú nezabudnuteľné – prekopanie zostavy pred duelom v Česku, vytiahnutie svojho syna či Stocha, netradičná skladba v Poľsku atď. Proste je toho veľa, veď si pozrite zostavy z toho obdobia. Dokonca by sa dalo povedať, že jedna garnitúra hráčov úspešnú kvalifikáciu začala a druhá ju skončila.

Keď Slovensko postúpilo na Euro 2016, vtedajší tréner našej reprezentácie Ján Kozák st. síce nerobil až také veľké zmeny ako jeho úspešný predchodca, ale tiež vedel niečo vymyslieť. Stále spomíname na víťaznú zostavu s Hamšíkom na hrote útoku proti Španielsku, šachovanie s Gyömbérom, oprášenie Vitteka a pod. Je toho viac, hlavne v závere kvalifikácie tréner ukázal, že sa nebojí zmien.

Slovenská reprezentácia teda dosiahla svoje úspechy aj vďaka tomu, že bola pre súperov ťažko predvídateľná. Dnes však pripomína šlabikár, keďže je asi najľahšie čitateľná spomedzi všetkých národných tímov. Veď celú kvalifikáciu hráme prakticky v tej istej zostave. Jedinou vecou, ktorou sme mohli nechať súperov v neistote, bolo to, či nastúpime s hrotovým útočníkom, alebo bez neho a s Dudom. Postupne sa však vykryštalizovalo, že to bude s Boženíkom. A keď nám aj niekto vypadol, hneď po zverejnení nominácie, ak nie aj skôr, každý vedel, že kto bude náhradou.

Súperi sa tak na nás mohli počas tejto kvalifikácie vždy veľmi ľahko pripraviť, čím získali strategickú výhodu. Darmo sme kvalitatívne lepší ako Wales a Maďarsko, keď sme v tabuľke kolo pred koncom za nimi a musíme sa spoliehať na to, že si postup obaja domrvia vo vzájomnom stretnutí remízou. Obe krajiny síce disponujú horšími hráčmi, ale ich realizačné tímy dokázali vymyslieť v tejto kvalifikácii viac, preto sú bodovo na našej úrovni, resp. pred nami.

V tejto chvíli sme už mali oslavovať postup na Euro, alebo si ho prinajhoršom len matematicky potvrdiť proti Azerbajdžanu, lenže my sme náš osud dali do rúk súperom. To je výsledok našich priemerných výkonov v kvalifikácii, v ktorej máme výpovednú bilanciu 3-1-3 11:11. Situáciu sme mohli zachrániť v Chorvátsku, lenže oslabení domáci boli jasne lepší, zaslúžene vyhrali a spečatili postup na Euro. A hoci sa naň môžeme s dávkou šťastia dostať v utorok aj my, nebolo by to veľmi zaslúžené, veď v kvalifikácii už neuspelo viacero reprezentácií, ktoré pritom dosiahli lepšie výsledky ako Hapalov výber.

Ak sa chce slovenská reprezentácia zlepšiť, tréner sa nemôže báť robiť zmeny. V Chorvátsku sa priam núkal Martin Valjent do stredu obrany, lenže prednosť dostal Denis Vavro, lebo má vraj viac odohrané s Milanom Škriniarom. Podľa tejto chorej logiky však asi Vavro bude hrať v národnom drese ešte veľmi dlho… A keď ani táto verejnosťou právom očakávaná výmena nenastala, asi ťažko dúfať, že sa budú riešiť iné bolestivé miesta.

Na začiatku textu sme pritom uviedli, že úspešní tréneri sa nebáli zmien, pritom náš národný výber ich potrebuje viacero. Oživiť potrebujeme na krajoch obrany, na krídlach, v útoku, vystužiť treba stred obrany. Že na to nemáme v aktuálnom výbere hráčov? Tak potom treba robiť iné nominácie. Netreba sa ani báť urobiť zmenu systému, čo by pomohlo aj stredu poľa, kde by sa otvoril priestor pre ďalších hráčov. Možností je veľa, stačí si len vybrať a hlavne konečne niečo zmeniť.

Náš youtubeOdoberať