Skvelé Slovenky píšu históriu: Dobrý impulz na to, aby sa to konečne využilo
Zimné športy na Slovensku zažívajú svoje výsledkovo najúspešnejšie obdobie. Ale dokážeme to zužitkovať?
Komentár Filipa Chudého
Na súčasnú slovenskú situáciu v zimných športoch sú dva pohľady, pričom, samozrejme, druhú stránku mince zakrývajú fantastické výsledky našich báb. Aktuálne ide zrejme o najúspešnejšie obdobie v slovenskej športovej histórii, čo sa týka zimnej edície Svetových pohárov. Petra Vlhová na svahoch a Anastasia Kuzminová s Paulínou Fialkovou v biatlone robia obrovskú radosť slovenským fanúšikom. Dokonca sú na takej úrovni, že pozícia v elitnej desiatke sa už pomaly máli, ale čo by za ňu dali iní…
Na ich výsledky by sa dali použiť asi všetky možné superlatívy, pričom aj tých by bolo málo. Nikdy predtým sme tu nemali takto úspešne rozbehnutú zimnú sezónu vo viacerých športoch. Nedávno síce Veronika Velez-Zuzulová a Petra Vlhová hviezdili spolu na svahoch, ale teraz tu máme naraz tri baby vo svetovej špičke. Nasťa totiž počas Veronikinej a Petrinej spoločnej silnej éry bola na materskej.
Petra a Paulína sú aktuálne na druhom mieste v celkovom hodnotení Svetového pohára. Nasťa je siedma, ale snáď nikto nepochybuje o tom, že pôjde ešte vyššie. Dve ženy naraz v top 10 sme už mali, ale teraz máme až tri.
Síce koncom 90. rokov sme mali tri špičkové biatlonistky (Halinárová, Murínová, Mihoková), ktoré nám tiež robili veľa radosti, ale aby sa až takto presadzovali traja športovci spod Tatier, to sme tu ešte nemali. Veď ak sa čo i len jeden náš zimný športovec objavil v minulosti vo Svetovom pohári na stupni pre víťazov, už sme jasali. Preto je súčasná situácia naozaj výnimočná. Až čas nám ukáže, v akej úspešnej dobe sme to vlastne žili.
Šport na Slovensku totiž trpí núdzou, pričom ten zimný ešte viac. Vo „sveťákoch“ nemáme už dlhšie ani jedného skokana na lyžiach, združenára a pomaly aj bežci na lyžiach nám končia. Sánkari a bobisti živoria, čo sa dá povedať aj o ďalších zimných olympijských športoch, pričom v niektorých ani nemáme zastúpenie. Ešteže aspoň vďaka Klaudii Medlovej a Zuzane Stromkovej máme dôstojné reprezentantky v novších zimných športoch, keď v tých tradičných je to až na výnimky veľká bieda.
Pritom nikto nemôže spochybniť, že by sme nemali talenty, tých máme veľa. My nemáme systém na ich nájdenie a podmienky na ich rozvíjanie. Pričom aj servis a zabezpečenie pre tých najlepších dlhé roky haproval. Velez-Zuzulová sa ho dočkala až po rokoch, ak by ho mala od začiatku kariéry, čo je vo vyspelých krajinách bežné, dosiahla by výrazne viac. Pri Vlhovej sa taká chyba našťastie neopakovala, hoci je tiež na zváženie, že vďaka komu tie podmienky má…
Aktuálne je oslavovaná Paulína Fialková, no nejde už o žiadny mladý talent, veď má 26 rokov. Navyše v juniorskej kategórii ani nemala také výsledky, aby sa dalo predpokladať, že bude raz v najužšej svetovej špičke. No možno by ich dosahovala, ak by mala na to vytvorené podmienky... V lete 2016 nielen k nej prišiel ako bežecký tréner Martin Bajčičák, postupne sa rozšírila aj spolupráca s trénerkou Annou Murínovou. Prvý bol v minulosti elitný bežec, druhá zas kvalitnou biatlonistkou, ktorá vynikala v streľbe. A čuduj sa svete, Fialková rozkvitla po čase do športovej krásy, ktorú predstavujú výsledky.
Skôr je zarážajúce to, že aj za nich v nedávnej aj mediálne známej kauze Fialkové bojovali. Keď sa nad tým zamyslíme, vlastne zistíme to, že všetky naše špičkové zimné športovkyne museli v minulosti riešiť nejaké podobné kauzy. Aj tak totiž pracujú mnohé športové zväzy na Slovensku…
Sme naozaj zvedaví, ako súčasný boom využijú lyžiarsky a biatlonový zväz. Ale veľké oči nemáme, lebo na teplých miestečkách sú dlhšie už tie isté mená. Takže keď to nevyužili pri predchádzajúcich úspechoch, ťažko čakať zázrak. Pritom sa stačí pozrieť do Česka. Ich biatlon mal porovnateľné, ak nie menšie úspechy ako ten náš, lenže neporovnateľne ich dokázal využiť. V Novom Meste na Morave vybudovali najväčší biatlonový areál na svete, kde chodia desaťtisíce ľudí. A vďaka popularite rozbehli mládež, z ktorej im vyrastajú veľké talenty.
Medzitým u nás? Svetovo uznávaný tréner Timotej Zuzula radšej vystúpi z lyžiarskeho zväzu, akoby si mal nervy ničiť. Nebolo by lepšie, aby sa stal taký odborník radšej napr. šéftrénerom reprezentačnej mládeže? Bežci na lyžiach radšej končia kariéry, skokani nemajú kde skákať, ale vlastne kto sa môže na Slovensku v ideálnych podmienkach pripravovať? Aj kedysi vo svete rešpektovaný biatlonový areál v Osrblí zaspal dobu. Ak by tak nebolo, dnes sa na ňom mohlo tiesniť 30 000, ak nie aj väčší počet fanúšikov.
Pritom je to také jednoduché (aspoň sa to teda tak povie). Nielen našej elite, ale aj mládeži treba dať kvalitných trénerov, servis a podmienky na prípravu. Treba tiež vybudovať, alebo „len“ zrekonštruovať športové centrá. Keď sa tak stane, budeme sa tešiť ešte viac. Veď keď nám z nedôstojných podmienok vyšli takí skvelí športovci, čo by asi vyšlo z ideálnych? Naozaj začnime konečne poriadne pracovať od základov, aby dnešné výsledky neboli o niekoľko rokov len peknou spomienkou v neúspešnej budúcnosti.
