Green sa musel v tíme USA prispôsobiť menšej porcii minút. Aký bol na to dôvod?
Draymond Green bol pri ťažení Golden State Warriors veľmi dôležitým článkom. Jeho schopnosť prijať každú výzvu a motivovať tím bol jedným z hlavných faktorov úspešne zvládnutej misie v základnej časti súťaže a dosiahnutia 73 zápasovej víťaznej bilancie. Avšak pri účasti reprezentácie USA v Riu musel podstúpiť ďalšiu výzvu. Nakoniec to dopadlo šťastne a Green si odnáša do zbierky aj zlato z OH.
Počas NBA sezóny 2015/16 Draymond Green viedol vo svojom klube štatistiku najviac odohraných minút na zápas. Celkovo absolvoval v priemere 34.7 minúty na stretnutie. Avšak počas úspešného zlatého ťaženia tímu USA na OH v Brazílii dosiahol priemer odohratých minút na úrovni necelých 9.9 minút počas ôsmych duelov. Dokonca v dueli o zlatú medailu proti Srbsku sedel na lavičke až do záverečnej štvrtiny, kedy už bolo o zápase rozhodnuté.
Otázka teda znie, prečo sa až tak radikálne zmenila úloha v tíme výberu USA, pričom Draymond Green patril pred turnajom medzi jednu z najvýraznejších opôr podľa analytikov.
Na túto otázku odpovedal jeden z asistentov trénera tímu USA, rešpektovaný tréner univerzitného tímu Syracuse a veľmi platný člen tímu USA od roku 2006 – Jim Boeheim.
„Najťažšia úloha pre mňa ako trénera je, ak musím povedať hráčom, že aj napriek tomu, že pracovali naozaj tvrdo a a robili to, o čo som ich žiadal, že dnes si nezahrajú. A oni aj napriek tomu pre vás dávajú stále zo seba všetko, čo v nich je.“
Takisto ako Green aj jeho bývalí spoluhráč z tímu Warriors, čerstvá posila Dallasu Mavericks Harrison Barnes, dostal len zopár príležitostí na palubovke a jeho minútový priemer bol najmenší z celého tímu USA na úrovni osem minút na zápas. Boeheim vysvetlil, prečo títo dvaja hráči nakoniec nedostali viacej minút.
„Harrison Barnes je ukážkový hráč. Trénoval každý jeden deň. Draymond Green takmer získal svoj druhý majstrovský titul v rade a všetci vieme, že je to skvelý hráč. Avšak zistili sme, že je príliš malý na to aby sme ho mohli nasadzovať proti európskym podkošovým hráčom. No a mali sme k dispozícii Carmela (Anthonyho) a Kevina (Duranta) na pozícii veľkých krídiel a taktiež sme mali k dispozícii Paula Georgea a Jimmyho Butlera a ďalších chalanov na pozícii malého krídla. Avšak jeho pozitívna energia a zápal pre tento tím bola skvelá po celý čas, čo bol v tíme. Neustále ste ho počuli ako komunikuje a radí spoluhráčom, čo boli na palubovke. A keď dostal príležitosť hrať, nechal na palubovke všetko. Bolo to ťažké rozhodnutie, avšak dvaja či traja hráči sa museli proste vždy obetovať.“
Chápeme o čom Boeheim hovoril. Výber tímu USA je takto poskladaný vždy. Američania majú k dispozícii viacero alternatív na každú pozíciu a hrajú neustále v pekelnom tempe, čiže ich rotácia sa mení po štyroch až šiestich minútach. V tom je sila výberov USA na každom jednom turnaji. Avšak ako bolo už spomenuté, hlavne veľmi všestranní európski podkošoví hráči a štýl hry akým sa hrá pod pravidlami FIBA stále vedia narobiť problém aj najväčším hviezdam NBA. Veď najväčšie problémy dokázali na olympijskom turnaji v Riu USA narobiť celky Srbska, Španielska, Austrálie či Francúzska, v ktorých majú veľmi skúsených a silných podkošových hráčov.
Zdroj: ESPN, Instagram
