Main Content

,,Strach ide v tomto športe bokom,'' hovorí Thaiboxerka Lucia Krajčovič (rozhovor)

pondelok, 4. apríl 2016 10:54 | Autor: Silvia Petrašková

,,Strach ide v tomto športe bokom,'' hovorí Thaiboxerka Lucia Krajčovič (rozhovor)
,,Strach ide v tomto športe bokom,'' hovorí Thaiboxerka Lucia Krajčovič (rozhovor) | zdroj: Bytework

Chcela schudnúť, preto vyskúšala thaibox. 28-ročná Lucia Krajčovič dnes v tomto športe zbiera jedno ocenenie za druhým. Je majsterkou Slovenska, Česka, dvojnásobnou majsterkou Európy a majsterkou sveta. O svojej úspešnej športovej kariére nám porozprávala v exkluzívnom rozhovore.

Lucia, dovoľte prosím prvú úplne prirodzenú otázku na úvod. Ako sa také mladé a pekné dievča ako Vy dostalo k tomuto pre ženu skutočne netradičnému športu? Prečo práve thaibox?
Bolo to osudové stretnutie. (smiech) Keď sme sa presťahovali do Rače, začali chalani z našej partie chodiť na tréningy. Vtedy sa ku mne dostalo, že tam je aj skupina žien, detí a začiatočníkov. Chcela som hlavne schudnúť a začať sa hýbať a tak som to išla vyskúšať. A po mesiaci sa stal ten šport pre mňa všetkým.

V ktorom roku ste začali oficiálne profesionálne súťažiť?
Prvé dva roky som iba trénovala, musela som dosť chudnúť. Keď som začala s thaiboxom tak som mala skoro o dvanásť kíl viac ako na prvom zápase a taktiež som sa musela toho veľmi veľa naučiť a vydrieť si to. Po dvoch rokoch tréningov som začala s amatérskymi zápasmi a asi tiež po dvoch rokoch som sa venovala už iba profesionálnym zápasom.

Nepokúšali sa Vás rodičia v úvode presvedčiť, aby ste sa ako dievča venovali skôr nejakému nemej kontaktnému druhu športu?
Nie, nikdy. Mamina ma vždy na tisíc percent podporovala. Asi bolo na mne vidieť, že to pre mňa znamená všetko.

Momentálne však Vašou prioritou číslo jeden je zrejme starostlivosť o úspešné zvládnutie tehotenstva. Ide teda thaibox v tomto období úplne bokom, alebo sa stále snažíte udržiavať v dobrej kondícii?
Je to pravda, som tehotná. Momentálne som v ôsmom mesiaci a o mesiac mám termín. Ešte do šesť a pol mesiaca som aj behala, trénovala, fungovala som úplne normálne. Dávala som si ale väčší pozor na kontaktné tréningy, ale okrem toho som zvládala všetko maximálne v pohode. Keďže sa po pôrode plánujem vrátiť čo najskôr späť do ringu, tak sa musím udržiavať najlepšie ako sa dá. Takže myšlienky a názory, že materstvom sa všetko končí sú pre mňa na smiech. Jedna vec je mať bábätko, ale druhá mať svoje sny a žiť život aký sami chcete. Takže pre mňa materstvo nie je koniec ničoho. Beriem to len ako malú pauzu na reset a nový návrat do ringu. Keď sa dostanem znovu do formy potom sa uvidí aké nové zápasy a súťaže sa naskytnú.

Muay Thai je ázijské bojové umenie, ktoré sa vo všeobecnosti nazýva aj umením „ôsmych končatín“. Prečo? Môžete nám bližšie upresniť tento význam?
Okrem úderov ako v klasickom boxe, sa používajú aj kopy a celé telo, ale taktiež aj kolená a lakte. Údery lakťami dokážu spôsobiť obrovské tržné rany na tvári a vyhrať zápas krásnym KO.

V akej kategórii súťažíte?
Moje prvé zápasy boli vo váhe 63,5 kg, postupne to išlo nižšie do 61 kg, keďže som mala ešte stále z čoho chudnúť. Potom som sa dostala na zápasovú váhu do 57 kg, boli zápasy kde som boxovala do 55 kg, ako aj titulový zápas o majsterku sveta. No a asi najmenej kíl som mala, keď so zápasila v Thajsku s 53 kg, ale to už bolo na mňa veľmi málo. (smiech) Keďže mám 173 cm, tak mi najviac sedela váha 57, 58 kg.

Akým spôsobom počas súťaží prebieha hodnotenie rozhodcov? Na čo sa kladie najväčší dôraz?
Pri tomto športe sú najviac boxované lakte, kolená a klinč. Klinč je pre veľa ľudí, tzv. „objímanie sa“ kde sa fighteri snažia podkopnúť, alebo hodiť jeden druhého na zem, poprípade si uštedriť nejaké tie lakte a kolená. Potom sú bodované kopy a za najmenej bodov sú v thajskom boxe údery. Samozrejme sa nezápasí na zemi, hneď ako jeden z fighterov spadne, rozhodca zápas preruší.

Základom úspechu v každom športe je aj v otázke správneho stravovania. O Vás je známe, že ste vegetariánka, akým spôsobom máte potom pri tréningu a súťažiach nastavený Váš jedálniček?
Samozrejme, že bez dobrej stravy by to nešlo. Ja som mala veľké šťastie, pretože som natrafila na vynikajúceho výživového poradcu Libora Javra s ktorým spolupracujem už skoro dva roky. Prišla som za ním už ako vegetariánka, takže mi môj jedálniček nastavil presne podľa mojich chutí , ale aj potrieb na dvojfázové tréningy a zápasy. Potom som sa stala vegánkou a ani s tým nemal najmenší problém a znovu mi podľa toho upravil jedálniček. Vždy som mala vďaka tejto strave dosť energie na tréningy a celkové fungovanie, takže sa už neviem dočkať, keď sa po pôrode do toho znovu pustíme, keďže mám teraz nejaké tie kilá navyše a stravujem sa ako sa mi zachce. (smiech)


 
Súčasťou Vašich tréningov je aj Vami veľmi obľúbený beh. Čo všetko okrem neho patrí do Vášho tréningového programu a ako často trénujete?

Trénujem skoro každý deň okrem nedele dvojfázovo. Jednak si to vyžaduje moja profesionalita a v neposlednom rade som na športe závislá. Beh sa snažím zaradiť do tréningového plánu aspoň trikrát do týždňa, niekedy aj každý deň ako kardio pred tréningom, je to však individuálne. Podľa toho či mám silovú prípravu, alebo koľko času ostáva do zápasu. Sú týždne kedy mám dvanásť tréningov za týždeň.

Psychická príprava hrá v tomto športe zrejme nanajvýš dôležitú úlohu...
Bez debaty, psychika zohráva vyše sedemdesiatpäť percent úspechu. Napríklad nie každý, kto vie rany rozdať, ich vie aj dostať. Alebo sa stane, že niekto kto je na tréningu vynikajúci nezvládne nával adrenalínu pred zápasom, alebo v zápase a moc toho neukáže, alebo sa jednoducho „opustí“.

Bez väčších, či menších zranení a tvrdých úderov od súperiek to v tomto športe nejde. Ako sa s nimi dokážete vysporiadať?
Je to jeden z najtvrdších bojových športov na svete, takže je prirodzené, že sa vám môže stať čokoľvek. Ľudia, ktorí robia bojové športy majú podľa mňa výhodu oproti iným športom v tom, že so zraneniami počítajú a sú na ne pripravení. Takže tu nejaký strach, čo keď sa mi stane to a ono, ide bokom. Niekedy po zápase sú väčšie a niekedy menšie boliestky.

Ovládať tento druh sebaobrany je zrejme dobrou výhodou aj v súkromnom živote. Naskytla sa Vám už niekedy možnosť využiť thaibox aj takýmto iným, nesúťažným spôsobom?
Nie, chvalabohu nie. Ja som celkovo nekonfliktná a skoro všetci thaiboxeri sú si vedomí toho, čo ovládajú a čoho sú schopní, takže sa snažia byť pri rôznych situáciách maximálne pokojní.

Na svojom konte máte už niekoľko fantastických úspechov. Vo Vašej zbierke však jednoznačne žiari ten najväčší, titul majsterky sveta organizácie WKU v hmotnostnej kategórie do 55 kg. Ten ste si vybojovali na domácej pôde, kde ste porazili Marinu Zujevovú z Portugalska. Ako si na tento pamätný úspech spomínate?
Asi desať dní pred zápasom som sa vrátila z Thajska, kde som sa bola pripravovať. Plánom bolo jednoznačne vyhrať, takže som do toho chcela dať všetko. Prvý boj začal už pri chudnutí, keďže som mala asi tri kilá navyše do váženia. Zápas bol veľmi ťažký, pretože Marina je veľmi dobrá a chcela ten titul tak ako ja. Boxovali sme najvyššiu kategóriu, ktorá sa v thajskom boxe dá a to päť kôl po tri minúty. Každé kolo bolo ťažké a nekonečne dlhé, ale vďakabohu som ten opasok vybojovala . Tie emócie po zápase boli jednoducho neskutočné. Mala som tam skoro celú rodinu aj moje dievčatá z Ladies Thaibox, takže všetci kričali a podporovali na maximum.

zdroj foto: BYTEWORK