Bol rok, kedy Rob William Brown nechal v tabuľke produktivity NHL za sebou Kurriho, Robitillea, Messiera, Petra Štastného, Näslunda a ďalších. Odvtedy sa cez sto bodov v základnej časti dostal štyrikrát, vždy však len v nižšej súťaži. Hráča, ktorý takto vyniká v IHL je škoda neangažovať, no Brown počas kariéry nenašiel kompromis medzi týmito dvomi súťažami. Pittsburgh tohto krídelníka vydraftoval až vo štvrtom kole a zahrať si v takom kvalitnom a perspektívnom klube musela byť česť. Rok po drafte začal pravidelne hrávať a dva roky po vstupe do NHL zažil svoj hviezdny rok. Tučniaci skončili vo svojej divízii na druhej priečke a produkovali veľmi otvorený hokej s množstvom strelených aj inkasovaných gólov. Brownovi tento systém maximálne vyhovoval. Nazbieral 115 kanadských bodov, čím sa stal štvrtým najproduktívnejším hráčom NHL a druhým vo svojom tíme. Viac bodov nazbieral v Pittsburghu len legendárny Mario Lemieux. Pittsburgh skončil v druhom kole play-off, v divíznom finále, proti svojmu rivalovi z Philadelphie. Nabité mužstvo malo jasný cieľ do ďalších rokov – svoje postavenie vylepšovať. Mladý Brown určite patril medzi tých, ktorí mali pri napredovaní pomôcť, no na rozdiel od väčšiny svojich spoluhráčov, jeho čísla boli každým rokom horšie. V sezóne 1989/90 bol s 80 bodmi štvrtým najproduktívnejším hráčom tímu a o rok neskôr odohral len 25 duelov, v ktorých si pripísal biednych 16 bodov. Tento prepad nebol spôsobený zhoršenými výkonmi talentovaného Kanaďana, no skôr produktom jeho zlého prístupu k tréningom a príprave. Akoby sa v prvej sezóne zviezol so slávou Lemieuxa a nadobudol pocit, že dokáže byť hviezdou aj bez prehnaného úsila. Gól v každom piatom zápase však hviezdy nerobí a vedenie Penguins veľmi rýchlo pochopilo, že takto pokračovať nemôže. Brown bol vytradeovaný a hrával za Hartford Whalers. V tomto tíme sa jeho čísla o niečo zlepšili, ale i tak bol v tieni Rona Francisa alebo Bobbyho Holíka. V ďalších štyroch rokoch to skúšal ako hráč Chicaga, Dallasu a Los Angeles. Nikto z nich mu však neponúkol lákavý dlhoročný kontrakt a Brown čo-to odohral aj v IHL. V tejto súťaži začal pravidelne zdolávať hranicu 100 bodov. Maximom bolo 155 v Kalamzoo Wings. Lenže výrazný kvalitatívny rozdiel medzi touto súťažou a NHL, v spojení s nálepkou netrénujúcej hviezdy, držal Roba Browna mimo diania elitnej súťaže. V sezóne 1997/98 začal opäť obliekať dres Pittsburghu. Spoznal sa s novou generáciou hráčov na čele s Jágrom, Strakom či Barnabym, no neuchytil sa ani v ich spoločnosti. Kariéru definitívne ukončil v roku 2003, kedy sa opäť prepadol do nižšej ligy a pochopil, že po tridsať päťke je návrat do NHL nereálny.