17-ročný Dávid Nátny z Dukly Trenčín: Ak sa chcete niekde posunúť, musíte prijať výzvy a vyjsť z komfortnej zóny
Dávid Nátny patrí do novej generácie slovenského hokeja, ktorá má na to, aby sa v budúcnosti presadila v prestížnej NHL. S obrancom, ktorý má stále iba 17 rokov a aktuálne hrá Extraligu za Duklu Trenčín, sme sa porozprávali o viacerých témach.
David, v 17 rokoch si debutoval v Extralige, aké si mal pocity?
Zmiešané (smiech). Na jednej strane som sa tešil, pretože zažiť debut v Extralige na najväčšom štadióne na Slovensku proti Slovanu je skrátka zážitok, na ktorý nezabudnem do konca života. Na druhej strane, bola tam trochu nervozita, ktorá je ale asi prirodzená a po pár striedaniach opadla.
Prvý zápas si odohral v „jame levovej” na Slovane. Nemal si problém s koncentráciou?
Áno, ako som už hovoril, mierna nervozita tam bola, aj keď veľa ľudí a aj tréneri mi vraveli, že si to mám v prvom rade užiť. Nervozita tam bude vždy, čo je ale asi prirodzené a vravím, po pár striedaniach a kontaktoch s pukom to zo mňa opadlo. (Smiech)
Tréneri ti následne dali šancu v druhom obrannom páre so skúseným Tomášom Starostom. Ako sa ti s ním spolupracuje?
Pravdupovediac, bol som prekvapený, že hneď po prvom zápase som dostal príležitosť v druhom obrannom páre, ale som rád za šancu, ktorú som dostal a budem sa ju snažiť využiť na maximum. S Tomášom Starostom sa pracuje super, je to skúsený harcovník, ktorý už má toho vo svojej bohatej kariére niečo odohrané a môžem sa od neho učiť a získavať skúsenosti, ktoré budem môcť do budúcna využiť.
Si odchovancom Martina a hráš v Trenčíne. Aká je tvoja situácia po organizačnej stránke?
Po tejto stránke mám všetko zabezpečené, za čo sa chcem poďakovať klubu, ktorý mi vybavil bývanie. Bývam kúsok od zimáku so spoluhráčom a raz čas v prípade potreby idem domov vlakom. Stanicu mám hneď za barakom a cesta do Martina mi trvá hodinu a pol, takže je to celkom blízko a dostanem sa tam bez problémov.
Patríš medzi hráčov, ktorí majú v budúcnosti šancu byť draftovaní do NHL. Vnímaš Extraligu ako veľký krok vpred?
Určite, pôsobenie v Extralige mi môže pomôcť aj s výhliadkami na draft, ale na to sa zas teraz až tak nepozerám. Chcem ísť postupne, momentálne by som sa chcel presadiť v trenčianskom mužstve, vybojovať si stabilné miesto v zostave a potom uvidíme.
Čo by si odkázal svojim rovesníkom, ktorí častokrát váhajú s odchodom z rodného mesta?
Priznám sa, že aj ja som zo začiatku váhal, z rodného klubu sa neodchádza ľahko, predsa len vás vychovával odmalička za čo som vďačný. Povedal som si však, že sa skúšku to stojí a pôjdem to vyskúšať, aj keď, ako vravím, ľahké to nebolo. Ak sa ale chcete niekde posunúť, musíte prijať výzvy, vyjsť z komfortnej zóny a ísť za niečím novým.
