Budapešť v slovenských rukách: Držíme v nich aj postup na Euro, stačí len…
Po debakli s Chorvátskom Slováci zvládli psychicky ťažkú skúšku, k čomu im pomohlo aj maďarské publikom. Ďakujeme, taký impulz do žíl sme potrebovali.
Komentár Filipa Chudého
Po hanebnom domácom vystúpení s Chorvátskom sa čakala od slovenskej futbalovej reprezentácie víťazná reakcia. A nič iné sme si ani nepripúšťali. Z viacerých dôvodov sme totiž potrebovali v Budapešti vyhrať. Predovšetkým preto, aby sme stále reálne živili postupové šance a nezačali používať postupovú matematiku v štýle, čo by sa muselo stať… Veľký význam tohto zápasu sa však zvýraznil ešte krátko pred ním.
Vypískanie národnej hymny je hanbou za každých okolností. Maďarské publikum ukázalo svoju malosť a vlastne aj bolo jedným z dôvodov prehry domáceho výberu. Veď pre slovenských hráčov išlo o motiváciu navyše, akú do žíl po piatkovej facke potrebovali. Po takomto správaní bolo priam nemožné, aby Maďari uspeli. Urazili totiž svoju jedinú nádej, ktorou nás mohli poraziť, čiže futbalovú šťastenu. Kvalitou nás totiž prehrať nemohli, tá je na našej strane.
Druhým negatívom bol sektor hostí, kam sa dostali tí, čo tam nemali čo robiť. Organizátori pomaly potrebovali naštudovať Trianonskú zmluvu, aby vedeli, ako ho majú rozdeliť… Že to nemohla byť náhoda, svedčí aj farebné zladenie s domácimi. Nebudeme tu robiť sudcu, že koho to bola vina, lebo je to teraz už aj tak jedno. Apelujeme však, že si musíme konečne urobiť poriadok v domácej legislatíve. A treba tvrdo zasiahnuť voči tejto skupine ľudí, ktorá ide verejne proti Slovensku. A keďže lístky boli na meno, kompetentní nemôžu mať s ich identifikáciou väčší problém.
Vráťme sa však radšej k futbalu, hoci len o ňom to nebolo. Aj preto však táto výhra chutí sladšie. Z postupového hľadiska sme Maďarom nedovolili jednou nohou vstúpiť na pôdu Eura. A keďže majú v závere kvalifikácie z našej skupiny najhorší žreb, je možné, že práve touto prehrou sme im zničili ich postupový sen.
Nás však zaujíma ten náš, pričom radšej nehovorme o sne, lebo my proste kvalitou medzi 24 najlepších európskych futbalových krajín patríme, čiže je našou povinnosťou tam aj postúpiť. Máme to vo vlastných rukách, hoci to si môžu hovoriť aj zvyšní traja naši súperi. Lenže iba Chorváti sú reálne od nás lepší, Wales a Maďarsko kvalitou prevyšujeme.
Proti našim južným susedom máme lepšie vzájomné zápasy, čo je výrazný bonus navyše. Ak ich budeme mať lepšie po najbližšom zápase aj proti Walesu, v ktorom na to potrebujeme vyhrať o dva góly, môžeme sa postupovo usmievať. Lebo potom by sa museli zrodiť už len divoké výsledky, aby sme sa na Euro dostali. Napr. že by sme doma neporazili Azerbajdžan…
A hoci sme v tejto chvíli po Chorvátsku, ktoré na Euro z tejto skupiny určite postúpi, o tom sa netreba ani baviť, najvážnejším kandidátom na druhú miestenku, treba to ešte doklepnúť. Problém to bude iba vtedy, ak budeme pokračovať v rozkolísaných výkonoch a v plátaní postov.
Nebudeme si klamať, proti Maďarsku nebolo všetko ideálne, pričom kvalitný súper by nás v pondelok určite porazil. V našej zostave bolo opäť viacero slabších miest, z čoho sa už konečne musíme poučiť, čo je výzva k realizačnému tímu. My sa zatiaľ môžeme tešiť z dôležitej výhry v Budapešti, pričom buďme radi, že sme ju futbalovým spôsobom dobyli.
