Aby to nebolo len o náhode... Niet čo stratiť, môžeme len postúpiť!
Prvú časť svetového šampionátu máme už za sebou a karty sú rozdané jasne. Pokiaľ chceme ísť do štvrťfinále, musíme niečo pridať!
Komentár Filipa Chudého
Realista povie, že slovenská hokejová reprezentácia sa práve nachádza na začiatku druhej polovice svojej zápasovej porcie na tohtoročnom svetovom šampionáte. Veľký optimista dúfa, že je presne v polovici. A fantasta by uviedol, že sme na začiatku druhej tretiny. Ako to v skutočnosti je, to sa dozvieme čoskoro, ale mnohé je naznačené.
Už pred MS 2018 sme vedeli, že kľúčové pre náš konečný výsledok budú prvé dva zápasy. Česko a Švajčiarsko totiž patria do kategórie hrateľných súperov, ktorých musíme porážať, ak chceme uhrať pozitívny výsledok. Ešte sa nestalo a asi sa ani nikdy nestane, že by brány boja o medaily otvárali výhry len nad Rakúskom, Francúzskom a ďalšími podobnými nehokejovými krajinami. Lenže my sme kľúčové stretnutia nezvládli.
Môžeme sa síce chlácholiť, že Česi mali šťastie a stačilo vydržať desať sekúnd..., no bolo by to hlúpe. Naši západní susedia síce nič extra nehrali, ale boli jasne lepší a zaslúžene vyhrali. O meraní síl so Švajčiari ani nehovoriac, v ňom sme mali my poriadnu dávku šťastia, že to skončilo len 0:2, lebo výkon slovenských hokejistov bol nehodný takéhoto turnaja. Našťastie, v globálnom pohľade je to (zatiaľ) v poriadku.
Slováci hrajú to, na čo majú. Je síce pravda, že pre náročného diváka, zvyknutého na pekný slovenský hokej, je pozeranie súčasnej reprezentácie utrpením, no už dávno nie sme veľmoc, čiže to nejaké opodstatnenie má.
Ale zároveň nie sme tak slabí, aby sme považovali výhry nad Rakúskom, Francúzskom či Bieloruskom za úspech. Stále je pre nás povinnosť nad nimi vyhrať, zvlášť, ak prvý menovaný súper je permanentný zostupovač z najvyššej kategórie a zvyšní dvaja už dávno nemali na MS tak slabé tímy. Francúzi tvoria po minuloročnom domácom šampionáte prakticky novú reprezentáciu, pričom im chvíľu potrvá, aby mali opäť na štvrťfinále. A čo stvárajú Bielorusi, to asi ani oni nevedia, no má to zostupový nádych.
Z tohto pohľadu nebude piate miesto v skupine, ktoré sa nám rysuje, žiadnym úspechom. Lenže, ešte je tu malá šanca na to, aby to naši hokejisti zmenili a dostali sa medzi tých lepších na turnaji. No k tomu musíme zdolať minimálne jedného z top favoritov, inej cesty asi niet. Česko čaká už len povinná deväťbodová jazda proti outsiderom a Švajčiarsko má oproti nám už body v zásobe, nehovoriac o lepšom vzájomnom stretnutí.
Ak chceme ale zdolať Švédsko alebo Rusko, musia hrať slovenskí hokejisti výrazne lepšie. Výkony, aké zatiaľ predviedli, stačia možno na tesné výhry nad outsidermi, lenže na pravdepodobných medailistov to nestačí. Pokiaľ ku kvalitnej defenzíve nepridáme konečne poriadnu ofenzívnu nadstavbu, asi ťažko môžeme predpokladať, že špičkové tímy udržíme na dvoch strelených góloch. Musíme začať dávať viac gólov, inak to bude len o náhode, či práve teraz je tu ten povestný jeden zápas z desiatich, v ktorom nám všetko klapne, aby sme mohli vyhrať. A proti Rusom sme si ho vybrali už v Pjongčangu...
Keďže nemôžeme vypadnúť, poďme si konečne z chuti zahrať. Veď čo môžeme ešte stratiť? Štvrťfinále sme reálne stratili už minulý víkend a v tabuľke sa iba veľmi ťažko prepadneme. Poďme skúsiť postúpiť, no ustráchanými výkonmi smerom dopredu to nepôjde.
