Ak by Tóth nebol len rovný, ale aj rovnejší, problémy by nemal
Slovensko vo vianočnom období potešila správa o nevine Mateja Tótha. Skutok, z ktorého ho podozrievali, sa nestal. No prečo tie, ktoré sa dejú, zodpovední nevidia?
Komentár Filipa Chudého
Síce na konci roka, ale predsa len sme sa dočkali očistenia mena nášho elitného športovca Mateja Tótha. Toho dopingoví „odborníci“ na základe jednej malej odchýlky v biologickom pase začali podozrievať z toho, že si v olympijskom roku 2016 pomáhal nedovoleným spôsobom. Pre zlatého medailistu z Ria tak začal náročný boj. Aby ho vyhral, musel vynaložiť minimálne toľko úsilia, ako pri zisku zlata na olympiáde.
V Tóthovu nevinu od prvého momentu veril každý, kto oňho v minulosti len trochu zakopol. Podozrievať ho mohol iba hlupák, pričom tých máme na Slovenku stále dosť... No aby bol náš elitný atlét aj skutočne zbavený všetkých podozrení, tým si už každý byť istý nemohol. A to z jednoduchého dôvodu, keď vás totiž niekto chce skutočne dostať, tak vás aj dostane, pričom dôvod si už nájde.
Ak by bol Matej Tóth známy „západný“ športovec, v živote by nemal takého problémy. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou by sa ani verejnosť nikdy nedozvedela, že mal odchýlku v biologickom pase, pretože to nie je ani len dôkaz o dopingu. Proste by sa to vysvetlilo všetko v tichosti a on by normálne súťažil. Lenže on je Slovák...
Britský cyklista Chris Froome má pozitívnu dopingovú vzorku. A čo urobia (ne)kompetentní? Dovolia mu štartovať na svetovom šampionáte, kde získa dve bronzové medaily, dajú mu do ruky ocenenia pre najlepšieho cyklistu sveta a až potom informujú o jeho prípade. Froome teraz môže dokazovať svoju nevinu v čase, keď nepríde o žiadne významné preteky. Tóth prišiel o MS, celý rok kariéry, značnú kopu financií a pritom celý čas bol nevinný, lebo nemal pozitívnu dopingovú vzorku, on „len“ musel dokazovať, že naozaj nepodvádzal. A takýchto prípadov „Froome“ by sme našli mnoho. V ktorých krajinách majú tí vyvolení športovci domicil, to hádam netreba ani písať.
Zaujímavý je aj prípad amerického šprintéra Justina Gatlina. Dvakrát ho oficiálne prichytili pri dopingu, čiže už mal mať doživotný zákaz, lenže on ďalej súťaží a ešte aj vyhral tento rok zlato na MS. A pred pár dňami obletelo svet, že jeho tréner a agent ponúkli maskovaným novinárom možnosť dopovať, pričom sa aj pochválili, že to berie aj Gatlin a nedá sa to vystopovať... Možno sa pýtate, prečo takýto športovec stále súťaží, ale ak máte za sebou samozvanú veľmoc veľmocí a tiež najväčšieho výrobcu športového oblečenia, asi sa dá naozaj všetko...
Doping vo svete športu bol vždy a zrejme aj vždy bude, len na svetlo sveta vypláva iba vtedy, keď to bude niekomu v pozadí vyhovovať. Čerstvý príklad z Ruska je toho dôkazom. No ak si niekto myslí, že dopujú len Rusi, tak potom nežije v realite. Úspech, sláva, peniaze a prezentácia „sily“ krajiny pred svetom sú príliš veľkou motiváciou na to, aby sa týkal doping len jedného národa. Problém je v tom, že niektoré z nich sú si rovnejšie...
My len buďme radi, že systém nezožral jedného z čistých a naozaj rovných športovcov. No čo ak by Matej Tóth nemal toľko finančných prostriedkov, chute, schopností a podpory od druhých bojovať proti zle nastavenému systému? Radšej ani nepomyslieť.
