Futbalový osud a Vlado Weiss pomáhaj!
Slovensko iba minúty delili od barážovej pozície, lenže tú sme odmietli vlastnými chybami. Prečo sa ale musíme spoliehať na iných, keď máme veľkú silu?
Komentár Filipa Chudého
Pred zápasom v Glasgowe sme vedeli, aká je naša situácia. Ak by sme neprehrali, dnes sa barážovo usmievame, lenže my sme prehrali, čo musíme akceptovať a rýchlo sa koncentrovať na ďalší zápas, lebo nádej umiera posledná.
No tiež nemožno len tak mávnuť rukou na štvrtkovým duelom. Ak nám ho totiž niekto prehral, tak to určite nebol srbský rozhodca Mažič, tobôž výkon škótskych futbalistov, ale iba my sami!
Samozrejme, už keď sme sa dozvedeli, že pískať bude Mažič, nemali sme dobrý pocit. Pripomíname slová Jána Ďuricu po prvom zápase tejto kvalifikácie s Anglickom: „Ja si myslím, že rozhodca čakal na to, kedy Škrtel urobí nejaký faul. Na MS je len jedna miestenka. Prečo by tam teda malo ísť Slovensko, keď máme v skupine Anglicko...? Samozrejme, že vždy budú preferovať silnejšie mužstvo. Možno rozhodca presne vedel, ako to má urobiť.“ Tieto jeho slová sa dostali až do Anglicka, kde tamojšie médiá o tom informovali, no a hneď z toho bola odozva vo svete a vyšetrovanie FIFA.
Je nám preto záhadou, prečo kompetentní nominujú jednej reprezentácii počas jednej kvalifikácie dvakrát toho istého rozhodcu, zvlášť, ak bola na jeho výkon negatívna odozva. Tým ale nechceme povedať, že Makovo vylúčenie bolo nespravodlivé, rozhodca si ho totiž obháji. Tu ide len o princíp nominácie, pričom ani iné momenty zápasu v Glasgowe nedali našim hráčom pocit, že sa píska rovina, viď niektoré žlté karty. Ale opakujeme, rozhodca nebol príčinou nášho neúspechu, len k nemu svojou časťou dopomohol.
Hlavným dôvodom neúspechu sme si my sami! Na čo sme sa išli prispôsobovať hre Škótov, keď sme minimálne o triedu lepší? Zostava síce bola vymyslená z pohľadu výsledku múdro, ale v praxi nefungovala. Zápas sme navyše začali zle a vôbec sme sa nevedeli dostať do hry. Paradoxom je to, že vzhľadom na vylúčenie Maka nám potom skladba hráčov na ihrisku sedela a súpera sme takmer do ničoho nepustili. Lebo počet ich šancí bol vzhľadom na dlhú presilovku mizivý.
Lenže potom urobil Ján Kozák nešťastný zásah do zostavy. Stačí nám remíza, takmer bez problémov ju držíme a my urobíme trojstriedanie... Je síce pravdou, že niektorí hráči potrebovali vystriedať, ale minútu po minúte, veď čas hral s nami! Navyše si to ani nesadlo, čo sa ukázalo pri góle. Reprezentačný tréner to myslel dobre, ale dobre to neurobil.
Čo teraz? No teraz musíme čakať na výsledky iných, a to nielen v našej skupine. Treba nám veriť, že Vlado Weiss st. pomôže na diaľku a Walesu zoberie body, pričom ten potom nedovolí doma vyhrať Írsku. Alebo verme, že Gréci a Bosniaci zaváhajú. Môžeme dúfať aj v šialenejšie kombinácie v iných skupinách, kde sa to ešte v náš prospech môže otočiť.
No hlavne verme sami v seba a vlastné schopnosti, máme totiž takú silu, že v tejto situácii sme sa nemali ocitnúť. Lenže dostali sme sa do nej vlastnými chybami, keďže nie vždy počas kvalifikácie sme hrali náš futbal. Teraz rozhodne o nás futbalový osud, škoda, že nie my.
