Main Content

Fyzicky ju napadli. Prvá žena, ktorá odbehla Bostonský maratón, to zopakovala po 50 rokoch

streda, 19. apríl 2017 08:59 | Autor: Jakub Mihálik

Fyzicky ju napadli. Prvá žena, ktorá odbehla Bostonský maratón, to zopakovala po 50 rokoch
Fyzicky ju napadli. Prvá žena, ktorá odbehla Bostonský maratón, to zopakovala po 50 rokoch

Športovala v dobe, keď sa ženský beh veľmi nenosil. Keď Kathrine Switzer chcela behať maratón, hovorili jej, že je to nemožné. Smiali sa jej, ponižovali ju a dokonca aj jej vlastný kouč na začiatku neveril, že by bolo možné, aby žena odbehla viac ako 42 kilometrov. Nevzdala sa a pred 50 rokmi sa stala prvou ženou, ktorá odbehla Bostonský maratón. V pondelok, ako 70-ročná tento cieľ zopakovala znova.

V detstve sa chcela stať roztlieskavačkou. Keď sa so svojim snom podelila s otcom, povedal jej: „Ver mi, že sa nechceš stať rozlieskavačkou. Roztlieskavačky povzbudzujú iných ľudí. Chci, aby iní ľudia povzbudzovali teba. Na živote sa musíš zúčastniť, nie mu prihliadať.“

Malú Kate to ovplyvnilo natoľko, že sa začala aktívne venovať behu. Na univerzite trénovala s bežeckým tímom mužov. Trénerom jej bol Arnie Briggs, ktorý sám odbehol jeden z najznámejších maratónov na svete, v Bostone. Jeho príbeh ju inšpiroval, no keď mu povedala, že aj ona chce jedného dňa odbehnúť maratón, neveril jej: „Ešte nikdy žiadna žena nebežala Bostonský maratón! Ak by to nejaká žena mala zvládnuť, si to ty, ale najprv mi to musíš dokázať.“

Katherine to aj dokázala. V tréningu odbehla pre istotu 50 kilometrov, ak by mal tréner ešte ďalšie pochybnosti, že nezvládne 42 kilometrov. To však zďaleka nebol jediný človek, ktorého musela presvedčiť o tom, že to ide.

Aby sa vôbec mohla zapísať na Bostonský maratón, musela použiť meno K.V. Switzer, aby nebolo jasné, že je žena. Hoci neoficiálne, maratón bol dovtedy výhradne mužskou záležitosťou.

 Keď stála na štarte, jej mužskí spolubežci ju pochválili za odvahu. Keď sa však beh začal, o chvíľu za ňou uháňal jeden z organizátorov, kričiac: „Vypadni do pekla z môjho preteku a daj mi tie ( štartovné) čísla!“ Pokúsil sa jej strhnúť štartovné číslo, no Katherine sa podarilo utiecť, aj za pomoci spolubežcov, ktorí organizátora oddeľovali od odvážnej bežkyne. Rozhodla sa beh dokončiť za každú cenu. „Do cieľa prídem, aj keby to malo byť po štyroch,“ kričala trénerovi.

Beh dokončila po 4 hodinách a 20 minútach. Ako 70-ročnej sa jej to podarilo za 4 hodiny a 44 minút. Aj vďaka tomu, že sama prispela k obrovskému rozvoju ženského beku. Po onom Bostonskom maratóne v roku 1967 totiž pôsobila ako významná osobnosť v rámci ženského športu a zasadila sa aj o to, aby sa v roku 1984 ženský maratón zaradil medzi olympijske disciplíny.

Postupne jej vplyv na ženy prerástol šport. Založila nadáciu „261 Bez strachu“ (podľa čísla, s ktorým vtedy pretekala), v rámci ktorej pomáha ženám prekonať predsudky a splniť si sny. „V 1967 by málokto veril, že martón jedného dňa priláka milióny žien, stane sa váženou udalosťou olympiády, pomôže zmeniť náhľad na ženské fyzické schopnosti a pomôže predefinovať ich ekonomické úlohy v tradičných kultúrach,“ hovorí Switzerova s odstupom času o tom, čomu svojim odvážnym počinom dopomohla.

„Naučili sme sa, že ženám nechýba odhodlanie a výdrž. Ženské maratónstvo zanechalo celosvetový odkaz,“ hovorí žena, ktorá inšpirovala milióny ďalších.