O brazílskom „faktore Pelé“ sme sa už zmienili. V minulých desaťročiach bolo v prípade najväčšej juhoamerickej krajiny pravidlom, že majstrovstvá sveta boli okrem priameho porovnávania síl so zvyškom sveta, aj príležitosťou na to, aby Brazília predstavila svoje najžiarivejšie talenty. V roku 1994 na MS v USA Brazília svetu predstavila Ronalda. V roku 2002 zasa debutoval Kaká, v roku 2006 Robinho a doteraz si v Brazílii vyčítajú, že v roku 2010 nevzali mladučkého Neymara. Do tejto skladačky zapadá rok 1998 a vstup na scénu v podaní hráča, ktorého celý svet pozná ako Ronaldinha. Vtedy len 18-ročný holohlavý mladíček síce vo Francúzsku neštartoval, no už vtedy sa stal tvárou reklamnej kampane spoločnosti Pepsi a pútal pozornosť viacerých európskych veľkoklubov. Prestup do Arsenalu zlyhal na formalitách, a tak sa Ronaldinho pobral do parížskeho Saint-Germain. Vo francúzskej lige bol jednoznačne najvýraznejším talentom a ako jej hráč sa v roku 2002 stal majstrom sveta. Vtedy sa už svet rozplýval nad jeho technickou genialitou a keď prišiel prestup do FC Barcelona, futbalová verejnosť čakala zázraky. Vtedy 23-ročný hráč ich počas svojho katalánskeho pôsobenia aj ponúkol. Stal sa jedným z najrešpektovanejších futbalistov histórie a dokázal vyhrať aj niekoľko dôležitých trofejí.  Futbalovým Pelém sa nestal, niektorí tvrdia, že naplno nevyužil ani svoj potenciál. No Ronaldinho ostane jedným z najobľúbenejších futbalových postáv všetkých čias.