Zrejme sa ani nedá prirovnať to, aké očakávania budil na začiatku 90. rokov Ronaldo Luis Nazário de Lima, k súčasnej generácii hráčov. Bol brazílskym Neymarov svojej doby, skorším vydaním „hypeu“, ktorý pred pár mesiacmi vzbudzoval Martin Odegaard. Raheemom Sterlingom vo výške prestupovej sumy. Už sme to spomenuli, ale Ronaldo bol tak dobrý, že sa v 17 rokoch dostal do brazílskeho tímu na MS 1994, kde brala Brazília titul. Po nich sa spustila bitka o služby brazískeho tínedžera, no Ronaldo dal košom veľkoklubom a vybral si PSV Eindhoven, ktorý považoval za ideálnu medzizastávku vo svojej európskej púti. V Eindhovene sa v úvodnej sezóne prezentoval 30 gólmi a hoci v druhej ho pribrzdili zranenia, dokázal zaznamenať 12 gólov v 13 zápasoch. Po dvoch sezónach v klube bol už definitívne považovaný za klenot svojej doby a do Barcelony mal prestúpiť ako budúci spasiteľ tímu. V katalánskej metropole žiaril ešte viac, ako sa očakávalo. Ako vtedy najdrahší futbalista histórie sa vo svojej prvej a jedinej sezóne trafil 47 krát v 49 zápasoch. Jeho videá z barcelonského pôsobenia berú dych ešte aj dnes. Za rok 1996 sa stal aj najlepším hráčom sveta, čo sa mu vo veku 20 rokov podarilo ako najmladšiemu v histórii. Prišiel prestup do Interu Miláno, ktorý opäť znamenal historický prestupový rekord. Napriek zraneniam sa v drese Nerazzuri trafil 59-krát v 96 zápasoch a na konci svojho pôsobenia sa stal v brazílskom drese majstrom sveta, k čomu prispel ako najlepší strelec turnaja. Ronaldova kariéra zahŕňa množstvo titulov na klubovej i reprezentačnej úrovni, niekoľko prestupových rekordov, stovky gólov a nespočet individuálnych ocenení. Nebyť početných zranení, písali by sme o jednotke nášho rebríčka ako o najlepšom futbalistovi histórie. Aj napriek nim však dokázal svoje vlohy pretaviť ako nikto iný.