Bratislava 7. januára (TASR) - Bronzový náklad je už doma. Mladí slovenskí hokejisti prileteli v stredu v ranných hodinách z Kanady, kde na svetovom šampionáte do 20 rokov vybojovali nečakané, no o to cennejšie medaily.

Na juniorské MS cestovali potichu, so skromnými cieľmi, domov sa však vrátili ako hrdinovia. Zverenci trénera Ernesta Bokroša tretím miestom napodobnili úspech slovenskej "dvadsiatky" z roku 1999, vtedy sa rovnako na kanadskej pôde zaslúžila o zisk bronzu generácia okolo Ladislava Nagya, Mariána Gáboríka či Jána Lašáka. Teraz sú ospevovanými menami Martin Réway, Peter Cehlárik či brankár Denis Godla.

"Sme radi, že po dlhých rokoch sme mali možnosť urobiť hokejovým fanúšikom radosť. Vieme, že mládežníci veľa medailí zo šampionátov nenosia, o to viac si túto medailu ceníme. Konečne sme si mohli majstrovstvá sveta užiť. Každý rok sa snažíme predovšetkým vyhnúť bojom o záchranu, teraz sme konečne hrali o medaily," povedal krátko po návrate na Slovensko tréner SR "20" Ernest Bokroš.

Prognózy pred štartom turnaja neboli ružové a našli sa aj také názory, že mladí Slováci idú do Montrealu iba na jeden zápas, ten záverečný v A-skupine proti Nemecku. Ten mal totiž rozhodnúť o tom, či budú hrať vo štvrťfinále alebo o záchranu. Tím však ukázal, že má na oveľa viac a hokejový svet šokoval už vo svojom druhom vystúpení v Bell Centre. Nezlomil sa po debakli s domácou Kanadou 0:8 a na druhý deň zdolal obhajcov titulu z Fínska 2:1. Zo skupiny nakoniec postúpil z tretieho miesta a vo štvrťfinále si poradil so susedmi z Česka 3:0. V semifinále znovu podľahol neskoršiemu šampiónovi z Kanady 1:5, na druhý deň však opäť vstal "z popola" a po výbornom výkone pokoril silné Švédsko 4:2, čo mu zabezpečilo bronz.

"Po debakli s Kanadou sa nám podaril husársky kúsok, keď sme zdolali silných Fínov, ktorí mali v kádri viacerých zlatých medailistov z predošlého šampionátu. Vtedy sme si začali veriť. Dosiaľ sme totiž väčšinou končili v základnej skupine na 4. mieste a vo štvrťfinále dostali veľkého favorita na zlato - Kanadu či Švédsko. Vďaka triumfom nad Fínmi a Nemcami sme teraz mali za štvrťfinálového súpera Čechov, na ktorých sa chalani tešili a nemali pred nimi taký rešpekt ako pred Rusmi. Po víťazstve nad ČR mužstvo nabralo dych a cítil som, že by sme mohli dosiahnuť aj viac," pokračoval Bokroš.

Mužstvo nemalo vo svojich radoch toľko osobností ako USA či Švédsko, no vďaka kolektívnemu výkonu a tímovému duchu dokázalo vyhrať náročné zápasy a v konečnom poradí nechať za sebou viaceré hokejové veľmoci. "Zišiel sa vynikajúci kolektív. Po úvodnej vysokej prehre s Kanadou nebola atmosféra ideálna, no dali sme sa dokopy, navzájom sme si pomohli, hrali jeden za druhého. Dokázali sme, že keď sa bojuje a hrá so srdiečkom, tak môžeme dosiahnuť veľký úspech," vyslovil sa na stredajšej tlačovej konferencii kapitán SR Martin Réway, ktorý ovládol s deviatimi bodmi (4+5) tímové bodovanie a bol siedmym najproduktívnejším hráčom celých MS.

Splnil tak úlohu lídra, no kusisko práce odviedli aj ďalší hráči, od ktorých sa čakalo, že budú ťahať mužstvo. "Na nás lídrov bol na začiatku cítiť tlak. Navzájom sme sa však v kabíne podporovali, zabrali aj ďalší hráči a postupom času ten tlak z nás opadol. Dosiahli sme veľký úspech. Je niečo úžasné mať na krku bronzovú medailu," vyznal sa útočník Peter Cehlárik.

Tréner Bokroš spravil pred šampionátom náročné rozhodnutie, keď zo širšieho kádra vyradil dvojicu hráčov zo zámorských juniorských líg - obrancu Patrika Maiera a útočníka Juraja Šišku. Za tento krok sa mu ušla od mnohých fanúšikov kritika, kouč si však za ním stál a radšej vsadil na odskúšaných hráčov z projektu HK Orange 20. Tento ťah sa mu napokon vyplatil, mnohí hokejisti z extraligovej dvadsiatky, ktorí balansovali na hrane nominácie, si siahli na dno síl a odviedli kusisko poctivej práce, najmä v defenzíve. "Som strašne šťastný, že chalani, čo prišli z projektu extraligovej dvadsiatky, spolu s brankárom Godlom sa prezentovali výbornými výkonmi a odviedli gro roboty. Zabrali aj hráči zo zahraničných líg, hoci nie všetci splnili očakávania, ak mám byť teda aj trochu kritický," hodnotil Bokroš slovenské vystúpenie na turnaji.

Okrem koučingu musel byť aj dobrým motivátorom. "Nebolo ľahké namotivovať chalanov po takom debakli, ako schytali na úvod od Kanady. Pri príprave chalanov z mentálnej stránky mi veľmi pomohol Peťo Bielik, mali sme videokonferenčné hovory na diaľku a absolvovali kopec mítingov s chalanmi," povedal tréner. Stres a časté presuny sa podpísali pod zdravotný stav hráčov ako i členov realizačného tímu. "Je to pre nás trénerov psychicky náročná práca. Dôkazom je môj český kolega Miroslav Přerost, ktorý skolaboval. Ja mám tiež chytené priedušky. Ten stres, tridsať dní ste spolu, bolo to na nás už veľa. Aj my si už potrebujeme odfúknuť."

Bokroša uchvátila atmosféra na štadiónoch. Kanaďania potvrdili, že hokej milujú a je pre nich náboženstvom. "Bol to pre mňa veľký športový zážitok. Pritom v hokeji som už čosi preskákal a videl toho veľa. Domov si odnesiem krásne spomienky na prostredie, ľudí, ktorí sa postarali o skvelú atmosféru nielen na štadiónoch, ale hocikde, kde sa objavíte, nedajbože ešte máte na sebe oblečený slovenský dres alebo znak. Vtedy vás všetci zdravia a chcú si vás fotiť. Chlapci si hneď pripadajú ako hráči z NHL." Zisk bronzovej medaily radí vo svojej trénerskej kariére veľmi vysoko. "Hneď za zisk titulu majstra sveta v Göteborgu 2002 a titul v českej extralige so Zlínom. Až po tomto úspechu nasledujú majstrovské triumfy so Slovanom a Zvolenom," prezradil Bokroš.

UPOZORNENIE: Správa je rozšírená o 8.-10. odsek.