Main Content

Voči Kanaďanom cítime krivdu od roku 2004, bude pri nás stáť hokejové štastie?

piatok, 26. február 2010 17:36 | Autor: Martin Gregor

Voči Kanaďanom cítime krivdu od roku 2004, bude pri nás stáť hokejové štastie?
Voči Kanaďanom cítime krivdu od roku 2004, bude pri nás stáť hokejové štastie? | zdroj: vlastný názor

Pár hodín pred štvrťfinálovým zápasom so Švédmi sme uverejnili na našom portáli článok o neférových švédskych praktikách počas zimnej olympiády spred 4 rokov v Turíne.

Vtedy úmyselne prehrali s našou reprezentáciou v záverečnom zápase základnej skupiny, aby si vybrali najvýhodnejšieho súpera do štvrťfinále (Švajčiarsko). Plán im dokonale vyšiel a nakoniec získali zlaté medaily. Po štyroch rokoch sme dostali ideálnu príležitosť na pomstu, ktorú sme dokonale využili. Aj s prispením šťastia, ktoré zaslúžene stalo na našej strane sme Švédov vyradili vo štvrťfinále olympijského turnaja vo Vancouveri.

Na Slovensku po tomto senzačnom víťazstve opäť po dlhšej dobe panuje neopísateľná hokejová horúčka. V krajine pod Tatrami snáď neexistuje nikto, kto by nevedel o našom veľkom úspechu. Národ je jednoducho hladný po medaile, najlepšie po tej zlatej.

O 3.30 hod nášho času z piatku na sobotu nastúpime v semifinále proti favoritovi všetkých favoritov - domácej Kanade, teda krajine ktorej môžeme poďakovať za tento nádherný šport.

Kanada je však po Švédoch aj ďalším tímom, ktorý je nám stále niečo dlžný. Krivdu sme cítili proti Švédom, ba ešte väčšiu však cítime voči Kanaďanom. Stačí si spomenúť na semifinále MS 2004 v Česku. Pamätáte sa? Stav je 1-1, puk ide poza náš mantinel, Lašák ho pristavuje pre jedného z našich obrancov, Scott Niedermayer strká hokejku Lašákovi priamo medzi betóny a fauluje, on padá na ľad, puk sa dostáva pred prázdnu bránku a Kanada skóruje. Kanaďania postupujú do finále, nám ostávajú len oči pre plač. Krivda, ktorú cítime ešte dlho je neopísateľná.

Krajšiu odplatu ako víťazstvo na ich domácej pôde v semifinále olympijského turnaja by snáď nevymyslel ani Hans Christian Andersen. Poďme ju teda zrealizovať!

Musíme si otvorene priznať, že Kanada má o niečo lepší tím. Ak by sme s nimi odohrali 10 zápasov, sme schopní vyhrať dva alebo tri. Tento názor nedávno prezentoval aj hlavný kouč našej reprezentácie Ján Filc a nedá sa s tým nesúhlasiť. Jednoducho musíme dúfať, že jeden z tých víťazných zápasov je na rade. Keď k tomu pripočítame šťastie, ktoré bude dúfajme na našej strane je tu veľká nádej na obrovský úspech.

Tú sú ďalšie dôvody, prečo by sme mali vyhrať:


- Pre väčšinu našich hráčov je to posledná šanca na veľké finále
- Šťastie by malo stáť na našej strane, zaslúžime si to (viď. dôvod hore)
- Na rozdiel od Kanaďanov na nás nie je vyvíjaný žiadny tlak
- Naša hra pripomína slávne motto: „Všetci za jedného, jeden za všetkých!”
- Máme najsympatickejšie družstvo na turnaji, mimo zápasy s Kanadou nám fandia aj oni
- Na zápasy našej reprezentácie chodí najviac ľudí, dokonca viac ako na Kanadu

Kľúčové faktory, ktoré môžu rozhodnúť o výsledku...


- Výkon Jaroslava Haláka – ak bude „čarovať” nemôžeme prehrať
- Úvodný tlak Kanaďanov  - pokiaľ neinkasujeme počas úvodného tlaku máme šancu na úspech
- Rozhodcovia, ktorí môžu byť pod tlakom domáceho publika a funkcionárov
- Opäť šťastie – malo by byť na našej strane