V tomto článku nájdete hodnotenie prvého vystúpenia slovenských hokejových reprezentantov na zimnej olympiáde vo Vancouveri.

Napriek prehre 3:1 s Českom môžeme byť s predvedeným výkonom spokojní, aj keď určité veci rozhodne neklapali.

V prvom rade by som chcel poprosiť všetkých našich novinárov, ale a fanúšikov aby konečne prestali spomínať slovenský hokejový komplex z českej reprezentácie. Sme takí neoriginálni, že už 15 rokov hovoríme po každom prehratom zápase s Čechmi starú oprášenú frázu “český komplex“. Neviem či si stojíme na ušiach, alebo len nechceme vidieť očividné skutočnosti. Treba si uvedomiť, že doba kedy sme s Čechmi prehrávali z dôvodu maximálnej premotivovanosti s cieľom dokázať našim západným susedom, že aj MY vieme hrať dobrý hokej sú už dávno preč. Naši reprezentanti to opakujú do kamier už pekných pár rokov, ale ako hovorím, my ich neposlúchame.

Takže, neexistuje žiadny český komplex! Keď sme lepší vyhrávame, keď sú lepší oni tak vyhrávajú oni. Občas sa stane, že je zápas maximálne vyrovnaný, napríklad ako dnes a vtedy rozhodujú o víťazstve maličkosti, ktoré oni bohužiaľ väčšinou zvládnu lepšie. Rovnako ako nezvládame súboje so Švajčiarskom, či Nemeckom tak nevieme zahrať ani na Čechov. To však nie je o komplexe...

Na úvod len toľko, poďme si teraz zosumarizovať to, čo bolo z našej strany v dnešnom zápase dobré, a to čo nefungovalo...

Halák spoľahlivý, za góly nemohol

Jaroslav Halák nás dnes presvedčil o tom, že je vynikajúci brankár. V mikrosúboji s Tomášom Vokounom síce ťahal za kratší koniec, no určite nesklamal. Za tri inkasované góly nemohol a ďalších pár súperových tutoviek chytil. Keby nebolo Haláka zápas mohol skončiť aj horšie. Vstup do turnaja mu teda vyšiel, som však presvedčený, že svoj najlepší výkon na turnaji ešte nepredviedol.    

 V obrane sklamania aj prekvapenia

Obrancovia, od ktorých sme očakávali najviac sklamali. Začnem Ľubomírom Višňovským. Pred turnajom som spomínal jeho geniálnu rozohrávku. Tá nám v dnešnom zápase moc chýbala. Ľubo pokazil množstvo rozohrávok, bohužiaľ aj počas mimoriadne dôležitých presilových hier. Snahu mu nemožno uprieť, prvý zápas bol však v jeho podaní neuspokojivý. V zápase s Rusmi očakávam celkovo viac priestoru na ľade, čo by mohlo jeho typicky rýchlej rozohrávke vyhovovať.

Kapitán Zdeno Chára sa nechal zbytočne dva krát vylúčiť. Po zápase sme si uvedomili, že tieto dve vylúčenia boli kľúčové pre celý priebeh zápasu. Okrem spomínaných faulov si svoju úlohu v obrane zastal. To, ale v jeho prípade nestačí. Ako kapitán sa nesmie nechať vylučovať, musí tiež viac strieľať a pomáhať útoku. Ďalší zápas musí byť v jeho prevedení výrazne lepší.

Andrej Meszároš hneď v úvode zápasu dva krát zbytočne stratil puk a nahral súperovi. Tieto chyby možno pripísať úvodnej nervozite. Ďalšiu chybu vyviedol v druhej tretine, keď takmer nahral Čechom do nebezpečného brejku. Inak však milo prekvapil. Ak budú jeho výkony gradovať a môžeme byť na konci turnaja s Andrejom spokojní.

Sekera toho síce moc nepredviedol, v rozohrávke bol však istejší ako skúsený Višňovský. Prijemne prekvapil predovšetkým Milan Jurčina. Niekto by možno nesúhlasil, jeho hra mi však prišla veľmi sebavedomá a bol náš najlepší obranca na rozohrávke. Martin Štrbák je trochu neviditeľný obranca, od ktorého sotva môžeme na vrcholnom podujatí tohto typu očakávať body. Dozadu bol však spoľahlivý a svoju úlohu si splnil.

Spokojnosť: Meszároš, Sekera, Štrbák, Jurčina
Sklamali: Chára, Višňovský

Sladko-kyslý útok

Hneď z rána nás po predzápasovej rozcvičke potešila informácia o Gáborikovom štarte v otváracom zápase slovenskej reprezentácie na ZOH. Zahraničné média tento nečakaný zvrat v zdravotnom stave najlepšieho slovenského útočníka označili za taktický predzápasový ťah našich trénerov. Ťažko povedať, či sám Marian vedel o tom, že nastúpi už skôr. Podľa jeho vlastných vyjadrení sa rozhodlo o tom, že bude hrať až tesne pred zápasom. My mu budeme teda veriť.

 Na bránku Čechov sme vystrelili až 35 striel, pričom náš súper ich vyslal na Haláka “len” 24. Opäť sme teda doplatili na slabú efektivitu, ktorá našu reprezentáciu zužuje už dlhšie obdobie.

Pálffyho nepremenený samostatný nájazd, prestrelená Stumpelova bránka zoči voči Vokounovi, alebo Hossova tyčka. To boli naše najväčšie šance, ktoré sme nepremenili. Nevadí, s tým už nič teraz neurobíme. Zopár takých šancí príde v každom zápase a treba dúfať, že nabudúce budeme efektívnejší.

Bolestivé presilovky

Zamyslieť by sme sa  mali nad našimi presilovkami. Dnes sme hrali 4 presilovky, no až na jednu sme ich hrali strašne. Prechod do útočného pásma bol maximálne pomalý. Demitrové prieniky do útočného pásma sú síce pekne a často krát úspešné, lenže kým prikorčuľuje za našu bránku, kde ho čaká puk stratíme z našej presilovky 10 sekúnd.

Napriek tomu sme prechod do útočného pásma väčšinou zvládli. Hlavný problém, ale nastal až po získaní útočného pásma. Prečo stále hráme na dvoch obrancov a dvoch útočníkov pri mantineli? Tento formát hráme už roky a nikdy to k ničomu nevedie. Mali by sme sa učiť od Kanaďanov. Tí postavia dvoch hráčov tesne pred bránku a strieľajú čo to dá. Jeden z nich má po každej strele veľkú šancu puk doraziť. Pokiaľ súper vyhodí puk nič sa nedeje, počas presilovky stihnú ešte ďalšie 3-4 podobné strely. My sa hráme pri mantineloch 30 sekúnd, v tom lepšom prípade vystrelíme a následne stratíme puk. Demitra korčuľuje po puk, 10 sekúnd, 30 sekúnd prihrávky, strata puku/strela, vyhodenie puku, koniec presilovky ...

Trénerské rošády v útoku

Filc dnes vyskúšal množstvo kombinácií útočných trojíc. V úvode zápasu nastupoval Marcel Hossa ako najlepší kanonier KHL v elitnom útoku po boku Demitru a brata Mariána. Mladší Hossa však absolútne nepresvedčil o svojich kvalitách a už od začiatku druhej tretiny sa presunul až do štvrtého útoku ku Cibákovi a Kopeckému. Po zaradení Gáboríka na Marcelovo miesto výrazne stúpla kvalita prvého útoku, pričom Zedník si po presunutí do druhého útoku ku Pálffymu a Stumpelovi zaspomínal na jeho najlepšie časy. Hokej týchto dvoch formácií začal vyzerať naozaj dobre. V treťom útoku výrazne chýbala osobnosť typu Miroslava Šatana. Dúfajme, že už proti Rusom bude môcť nastúpiť.

Dá sa očakávať, že v ďalšom zápase nastúpime s týmto formáciami:
Gáborík – Demitra – Marián Hossa
Zedník – Stumpel – Pálffy
Bartečko – Handzuš – Šatan (Marcel Hossa)
Kopecký/Radivojevič – Cibák – Marcel Hossa

Prvé tri vymenované útočné formácie sme si odskúšali už na predchádzajúcich veľkých turnajoch. Demitra s Hossom a Gáboríkom vytvorili najúdernejšiu formáciu počas olympiády v Turíne, Pálffy so Zeďom a Stumpelom predvádzali nádherný hokej na MS 2003 vo Fínsku. Pamätníci si spomenú aj na skvelú hru v podaní Handzušového útoku s Bartečkom a Šatanom na MS 2000 a 2002. Tieto formácie by som teda zatiaľ nemenil.

Bojovnosť a tímový duch

Na posledných šampionátoch chýbala Slovákom bojovnosť. Z tohto pohľadu sa zatiaľ zdá, že s partiou vo Vancouveri môžeme byť spokojní. Skvelým príkladom je Ľuboš Bartečko, ktorý sa proti Česku viac krát hodil do strely. Spoluhráči ho nasledovali. Všetkým zúčastneným je jasné, že ide o ich poslednú veľkú šancu na zisk cenného kovu na medzinárodnej úrovni. Chémia v tíme funguje a jedna prehra ju určite nenaštrbí.

Proti Čechom v útoku...

Spokojnosť: Gáborík, Demitra, Marián Hossa, Pálffy, Zedník, Bartečko, Radivojevič,  Kopecký
Sklamanie: Marcel Hossa, Cibák, Stumpel, Handzuš
Nehral:Šatan