Main Content

Zlato zo ZOH v Soči je skutočne cenné, no nie najdrahšie

streda, 12. február 2014 10:06 | Autor: Silvia Petrašková

Zlato zo ZOH v Soči je skutočne cenné, no nie najdrahšie
Zlato zo ZOH v Soči je skutočne cenné, no nie najdrahšie | zdroj: © TASR

Olympijská medaila je trofej, po ktorej túži každý profesionálny športovec. Či je to už tá najcennejšia zlatá, strieborná, či bronzová, každá z nich je pre neho tým najväčším víťazstvom, odmenou za tvrdú prácu a obetovanie.

Hodnota samotnej medaily z olympiády sa však neskrýva v jej peňažnom vyčíslení, ale v symbolike víťazstva na tom najvyššom športovom Olympe - olympijských hrách.

Poťažkať si tento vysnívaný cenný kov mali v histórii ZOH možnosť už viacerí športovci. Na tohtoročnej olympiáde v Soči čakanie na ten najcennejší zlatý u slovenskej športovej verejnosti nebolo až také dlhé. Práve naopak. Predolympijské prognózy o tom, že z Ruska pocestujeme s prázdnymi rukami, sa našťastie nenaplnili a tak ako pred štyrmi rokmi sa o víťaznú športovú radosť zo ZOH postarala naša skvelá biatlonistka Anastasia Kuzminová. Jej olympijská medaila je symbolom nielen osobného, ale koniec koncov aj nášho celonárodného úspechu, ktorý je vpísaný do malého cenného kovu, pre našu slovenskú radosť v tej najcennejšej, zlatej podobe.

Ako však tohtoročné olympijské medaily vyzerajú a čím sa pri ich tvorbe nechali inšpirovať ich samotní výrobcovia? Spomínaná dvojnásobná zlatá olympionička Anastasia Kuzmimová má v tom úplne jasno.„Je taká viac deravá,“ svojsky a úprimne odvetila po pondelňajšom slávnostnom dekorovaní v hlavnom Olympijskom parku. Nasťa má skutočne pravdu, tohtoročná zlatá medaila zo Soči udivuje aj svojou „deravosťou“. Je totiž iná, ako tie predošlé.

História ZOH mapuje hneď niekoľko zaujímavejších, či tých klasických výrobných medailových variant. Napríklad netypická s otvoreným stredom z Turína z roku 2006, alebo hranatá z Vancouveru 2010. Výrobcovia tej tohtoročnej vsadili tentoraz na inovatívnosť a unikátnosť. Celkovo sa ich pre ruskú olympiádu a paraolympiádu vyrobilo viac ako 1 300 kusov, ktoré budú rozdané v celkovo 98 športových disciplínach. Každý jeden kus si vyžiadal vyše osemnásť hodín práce a všetky po laboratórnych testoch preukázali svoju jednoznačnú nerozbitnosť. Dokonca by mali vydržať aj extrémne teploty, ponorenie do šampanského, či klasické víťazné zahryznutie. Medaily sú vyrobené zo vzácnych kovov a syntetických materiálov, čo im dodáva výrazný lesk. Hodnota tej najcennejšej zlatej je približne 566 dolárov (asi 418 eur), čo je menej než doteraz rekordne cenná zlatá medaila v hodnote 708 dolárov (asi 523 eur) z letnej olympiády 2012 v Londýne. Čo však terajšia medaila zo Soči nevyťažila zo svojej cenovej hodnoty, dotiahla veľkosťou. S váhou 531 gramov, priemerom 100 a hrúbkou 10 milimetrov je jedna z najväčších v histórii.

Dominantou jej prednej časti sú samozrejme olympijské kruhy, na opačnej strane je v anglickom jazyku názov disciplíny a logo hier. Na hranách sa nachádza taktiež oficiálny názov a to v ruštine, angličtine a francúzštine. Ich samotný dizajn je ladený do najtypickejších ruských symbolík. Grafické prvky znázorňujú slnečné lúče odrážajúce sa na pozadí hôr, pláži, čím zdôrazňujú symboliku prístavného a kúpeľného mesta Soči na brehu Čierneho mora a úpätí Kaukazu.

Medaily tohtoročnej paraolympiády sú ladené v podobnom štýle. Ich líc je však obohatený o typický symbol paraolympionikov Agistos a Braillove písmo u spomínaných vpísaných medailových znakov. Veľkosť a hodnota tejto medaily je však najmä v symbole duchovnej sily, odhodlania a vytrvalosti paraolympijských športovcov a to aj napriek nepriazni ich osudu.