Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma, alebo vo svete.

Už v piatok sa začína najväčší zimný sviatok, no najväčšiu pozornosť bude pútať u nás hokejový turnaj mužov, ktorý sa začne až o pár dní neskôr. Naši hokejisti majú oproti iným športovcom šesť dní k dobru, keďže začínajú až vo štvrtok trinásteho. To ale neznamená, že môžu byť „v pohode“ a nehľadať formu už na prvého súpera z USA. Hráči, ktorí hrajú v NHL majú posledné zápasy na to, aby zlepšili svoju výkonnosť, no tí z európskeho kontinentu už nie. Tých čaká už iba, podľa mňa zbytočná exhibícia, ktorá je „dobrá“ snáď len na to, aby sa ešte niekto zranil. V nej už ťažko zmenia výkonnosť k lepšiemu.

A práve výkonnosť hráčov bude rozhodujúca pre náš úspech. Ak chceme uspieť, každý slovenský reprezentant musí ísť na hranicu svojich schopností. A zdôrazňujem, že úspechom bude semifinále, lebo štvrťfinále naši hráči musia uhrať aj keby neboli vo forme.

Máme málo hráčov, ktorí patria do svetovej špičky. V súčasnosti sú to iba Halák, Chára, Sekera a Marián Hossa. Zvyšok nominovaných je mimo optimálnej formy, alebo je iba na dlhej ceste do úplnej špičky. U tohto kvarteta predpokladám, že svoju vysoko postavenú latku nepodlezú, veď očakávania podporujú aj aktuálnou formou. No my potrebujeme štyri formácie, nie iba štyroch hráčov! Preto by nás mala hlavne zaujímať výkonnosť iných.

Pri brankároch je všetko v poriadku. Ak by Halák náhodou „chcel“ zopakovať MS 2011, tak ho rýchlo môžu nahradiť Budaj s Lacom, ktorí potvrdili výbornú formu v minulom týždni. Väčšie problémy budú s defenzívou. Zranenia Graňáka a Sersena sú nepríjemné. Reálna náhrada za nich bude iba taká, že Chára, Sekera a aj stále neistý Višňovský budú hrávať nad 25 minút za zápas. Meszároš totiž opäť iba vyjedá čipsy na tribúne, čo nebude napriek jeho vysokej bodovej produktivite z úvodu nového roku asi náhoda (tréner mu vyčíta slabú defenzívnu hru, tak dúfajme, že na tom do Soči zapracuje). Zvyšok obrancov bude nastupovať vtedy, keď menovaní budú musieť vydýchať. Lenže aj tak to nebudú pre trénerov také problémy, aké ich čakajú v útoku.

Kedysi výkladná skriňa nášho hokeja ponúka už iba ošúchané kabáty. Navyše si treba uvedomiť, že prakticky všetci naši útočníci nemajú svoju vrcholovú formu, snáď okrem Tatara a spomínaného Hossu. Gáborík si do Soči nezahrá a jeho forma aj keby na olympiáde menším zázrakom štartoval bude prinajmenšom otázna.

Potom tu máme Handzuša, ktorý sám priznáva, že nehrá v optimálnej pohode, Pánika, ktorý stratil dôveru v Tampe, či Kopeckého, ktorý sa po mimoriadne vydarenej lockoutovej sezóne prepadol v produktivite výrazne nadol.

V európskych ligách tiež nemáme s výnimkou Marcela Hossu, ktorý sa však v reprezentácií tradične trápi, útočníka, ktorý by patril medzi žiariace hviezdy svojej ligy. Zo svojej pozície ustúpil pre slabšiu produktivitu aj Tomáš Záborský. Trošku kuriózne je, že aktuálne sa najviac darí v zahraničných ligách hráčom, ktorých Vujtek nenominoval - či už ide o Šatana, Nagyho, Barteka, alebo Čiernika.

Ak by sme mali hodnotiť naše šance podľa výkonnosti za minulý týždeň, tak neuspejeme. Z troch brankárov, ktorí preukázali formu, bude chytať iba jeden. V obrane sa ukazujú tiež malé okienka, ktoré môžu byť v konečnom účtovaní rozhodujúce. No a o útoku radšej pomlčať. Súčasná fazóna našich nepredurčuje na úspech, no ako som už spomenul na začiatku, ešte máme čas, zostáva 10 dní, počas ktorých sa, verme, niečo zmení.

V diskusii sa vyjadrite, zvýši sa našim hokejistom do Soči forma?