Main Content

LEGENDY SVETOVÉHO FUTBALU: Ján POPLUHÁR

nedeľa, 14. november 2010 13:40 | Autor: Lukáš Vráblik

LEGENDY SVETOVÉHO FUTBALU: Ján POPLUHÁR
LEGENDY SVETOVÉHO FUTBALU: Ján POPLUHÁR | zdroj: sme.sk

Ján Popluhár, alias „Bimbo“, bol dôležitou súčasťou preslávenia slovenskej futbalovej školy vo svete. Patril k najlepším obrancom svojej doby. Keď sa ocitol na trávniku, aj najväčším hviezdam futbalu sa roztriasli kolená. Mnoho ľudí teraz naňho zabúda. Poberá skromný dôchodok, 324 € a žije úplne normálny život. Prečítajte si príbeh najlepšieho slovenského futbalistu 20.storočia.

Jeho prezývku Bimbo vymyslel vtedajší tréner bratislavského Slovana Leopold Šťastný. Ten svojich zverencov s obľubou oslovoval prezývkami. „Bimbo“ ho nazval preto, lebo vraj nie dosť agresívny a nedostatočne využíva svoje fyzické parametre. Povedal mu: „Na ihrisku si dobrák ako slon v cirkuse,“ a odvtedy ho nikto nenazve inak ako „Bimbo“.

Narodil sa 12.septembra 1939 v Bernolákove. Študoval na gymnáziu v Senci, neskôr začal chodiť do Strednej poľnohospodárskej školy v rodnom meste. Futbal mal v génoch, jeho otec bol kvalitným strelcom tamojšieho klubu. Aj on začal hrať futbal v Bernolákove a od roku 1955 hral na vojenskej základnej službe za ČH Brno. Slávnu éru zažil počas pôsobenia v bratislavskom Slovane. Pôsobil tam od roku 1958 do roku 1969.

Zahral si na MS 1958 vo Švédsku. Československo nepostúpilo zo skupiny, hráči nedostali žiadne prémie a vracali sa domov sklamaní. Remizovali 2:2 s Nemcami, vysoko zdolali Argentínu a dvakrát podľahli Severným Írom. „Bolo to vynikajúca skúsenosť. Na šampionáte som absolvoval premiéru v reprezentačnom drese. Hrali sme proti Nemcom, obhajcom titulu. Keď si 190-centimetrový útočník, majster sveta Rahn hodil okolo mňa loptu ako rýchlik okolo strážneho domčeka, okamžite som vedel, kde sa budem zlepšovať a na čom budem musieť popracovať,“  povedal v rozhovore pre denník Pravda.
 
Prišli majstrovstvá Európy vo Francúzsku 1960. Už pred šampionátom patril k najlepším obrancom sveta. Záujem oňho mali viaceré zahraničné kluby, no vtedajší režim mu nedal veľa šancí. „Na začiatku šesťdesiatych rokov sa objavovali prví lanári. Hrali sme na prvých majstrovstvách Európy, získali sme bronzové medaily. O najlepších hráčov nášho tímu bol veľký záujem. Keď sme v súboji o tretie miesto zdolali Francúzov, boli to predovšetkým francúzske kluby, ktoré sa snažili získať nás do tímu. Mňa lanárili z Olympique Lyon. Zaujímali sa o mňa, ponuky prišli po MS v Chile. V tomto klube som si zahral ale až na sklonku svojej kariéry. Až vtedy Praha povolila môj prestup do Francúzska. Lyon prejavil mnoho vytrvalosti. O môj prestup sa usiloval päť rokov,“ spomína.

Po ukončení kariéry sa stal hrajúcim trénerom v Slovane Viedeň. V roku 1965 ho Sir Stanley Matthews pozval na svoj rozlúčkový zápas a keď sa písal rok 2002, vtedajší prezident Slovenskej republiky mu udelil Rád Ľudovíta Štúra I. triedy.