Main Content

MizeReprezentačné výkony neprekvapujú! Spasí nás Zámorie?

utorok, 12. november 2013 10:54 | Autor: Jakub Mihálik

MizeReprezentačné výkony neprekvapujú! Spasí nás Zámorie?
MizeReprezentačné výkony neprekvapujú! Spasí nás Zámorie? | zdroj: © TASR

Slovenskí hokejisti majú za sebou Nemecký pohár, každoročnú vstupnú písomku v školskom roku. Aký je výsledok a čo znamená s výhľadom na olympiádu v Soči?

Komentár Jakuba Mihálika

Nemecký pohár nám každú sezónu slúži na to, aby sme si po letných prázdninách konečne overili, ako sú na tom s vedomosťami naši hokejoví reprezentanti. Tohtoročný výsledok vstupnej previerky je alarmujúci. Výsledná päťka je ešte milosrdným ohodnotením, veď keby mala stupnica hoci aj osem známok, naši by dostali minimálne sedmičku. Slovenskí hokejisti počas leta nielen, že neštudovali, aby sa zlepšili, oni zabudli aj to, čo do nich profesor Vujtek natlačil počas predchádzajúcich dvoch sezón. Niet sa potom, čo čudovať, že je za katedrou frustrovaný, jeho zverenci sa vzdelávať jednoducho nechcú.


Nemecký pohár nie je žiadnym prekvapivým prepadákom. Je to len potvrdením toho, kde sa v súčasnosti nachádza celý náš hokej, nielen reprezentácia. Je to navyše potvrdením toho, čo ja osobne tvrdím už dlhšiu dobu, a to, že KHL ako taká, našej reprezentácii nepomáha a rovnako jej nepomáha ani účasť Slovanu v nej. Hráči KHL patrili na Nemeckom pohári k najslabším hráčom, podobne ako tomu bolo v prípade KHL zástupcov v českom národnom tíme, ktorý tento víkend zase sklamal na Euro Hockey Tour. KHL učí našich hráčov byť dobrými, ale len priemerne dobrými, udržiavací systém hrajúcimi hráčmi, ktorí sú však absolútne nevýraznými individualitami. Vždy budem tvrdiť, že slovenský hráč potrebuje zámorskú súťaž, hoci aj nižšiu, viac ako KHL a podobné súťaže. Slovenský hráč je jednoducho taký. Kým nepocíti tlak Zámoria, nenapreduje, zapadá do šedého priemeru.


Práve na Zámorie sa tak opäť budú upierať zraky našich fanúšikov a dúfajme, že aj trénerov, s výhľadom na olympiádu v Soči. Tohtoročná sezóna ukazuje len v Zámorí, že predsa len oplývame hráčmi, ktorí sú hladní po hokeji, ktorí vedia, že pre úspech sa treba pobiť, nie sa voziť na širokom európskom klzisku. Veď v najlepšej forme sa v tejto sezóne ukazujú klasicky Hossa, Gáborík, Chára, ale aj Sekera, Tatar, Pánik, či „farmársky“ Jurčo. Ešte aj ten nebodujúci Kopecký aspoň hryzie ľad. Európsky „zabijak“ Záborský akoby prišiel o zuby, nehryzú ani Surový, Mikuš, či Radivojevič, inak opory našej reprezentácie a hráči, na ktorých hlad sme sa v minulých rokoch spoliehali. O všetkom svedčí fakt, že jedným z najlepších hokejistov s reálne preukázeľnou formou je zatracovaný Marcel Hossa a na Nemeckom pohári paradoxne nad všetkými čnejúci subtílny Rastislav Špirko.


Chudák Vujtek! Keď som bol mladší, písaval som si do školského zošita už 3 mesiace pred olympiádou, či majstrovstvami sveta, možnú zostavu účastníkov, ktorí by nás mohli doviesť k vysneným výsledkom. Väčšinou som bojoval s tým, koho vyradiť, ponúkalo sa veľmi veľa hviezd. Dnes, v pozícii hlavného trénera, Vujtek takisto niekde píše menoslov možných účastníkov. Problémom je, že má vyplnené asi 2, maximálne 3 formácie!
Či chceme, či nechceme, zvyšok nemá olympijsku úroveň. A tak sa treba zamyslieť, čo je zlé v slovenskom hokeji, keď naše mužstvo na Nemeckom pohári, ktoré pokojne môžeme označiť za C-tím, porážajú tímy Nemecka, či Švajčiarska, ktoré však zostavia F-tím, z mužov zo stredu tabuľky domácich súťaží.


Práve Nemecko a Švajčiarsko by nám pri tejto úvahe malo byť vzorom. Pred (plus-mínus) pätnástimi rokmi pochopili, že, ak chcú uspieť, musia pracovať koncepčne. Vedeli, že oplývali fyzickými hráčmi s ťahom na bránku, no chýbali im napríklad technicky vyspelí hráči. A tak sa zamerali na tento typ hráčov a dnes nás Švajčiari a Nemci, ktorí ešte pred desiatimi rokmi vyhadzovali puk cez všetky čiary každých 20 sekúnd, vodia po klzisku ako partiu starších žiakov, ktorí ešte nedorástli na súboj s mužmi. Na Slovensku si musíme uvedomiť, čo chýba nám. Nechýba nám talent, na tom staviame dlhé desaťročia, chýba nám však ambicióznosť, individualizmus , hlad po športe. Pokiaľ sa nezameriame na rozvoj chýbajúcich atribútov, nedostaneme päťku len na blížiacom sa polročnom vysvedčení v Soči, ale aj na ďalších turnajoch, až kým nás nepreradia do osobitnej školy. Nemecký pohár je len jeden z turnajov, ktorý sa na Slovensku zvykne zľahčovať, veď ide len o prípravu, jednu zo sezón. Rozumný žiak však vie, že známky sa na pri vysvedčení sčítavajú, šanca na budúcnosť vzdelaného človeka klesá.