Tomáš Surový – narodil sa 24. septembra 1981 v Banskej Bystrici, strieborný medailista z tohtoročných majstrovstiev sveta v Helsinkách, útočník druhého útoku s bilanciou 0+4, kde snáď najcennejšia je jeho asistencia pri víťaznom góle Libora Hudáčeka proti českej reprezentácii.

Na stretnutie prišiel so širokým úsmevom na perách a so striebornou medailou v ruke. Aj počas nášho rozhovoru úsmevy a pozdravy rozdával okoloidúcim Bystričanom.  Po úvodnom zvítaní a detailnom vyobzeraní si medaily sme začali rozhovor.

Kto ťa priviedol k hokeju a aká bola tvoja hokejová cesta?

„K hokeju som sa dostal sám. S chalanmi som hrával hokej na ulici, a keď rozdávali po školách obežníky s náborom do športovej školy na Golianovej ulici, tak som sa hneď zapísal a odvtedy sa hokeju venujem naplno. Od roku 1998 som hrával v domácom klube Iskra Banská Bystrica, no svoje prvé extraligové zápasy som odohral až v tíme Popradu. V roku 2001 ma draftoval Pittsburgh  a celú nasledujúcu sezonu som odohral na jeho farme. Bola to pre mňa veľká škola, pretože som si zvykol na americký štýl hokeja, ktorý je iný, než ten v Európe, na americký spôsob života a tiež som sa naučil jazyk . V organizácii Pittsburgh som pôsobil päť sezón a potom som prestúpil do švédskej ligy, kde som strávil ďalšie štyri sezóny. Posledné dva roky som odohral v ruskej KHL.“

Na začiatku jednej sezóny si stihol odohrať aj päť zápasov v slovenskej extralige za HC´05 ...

„Vtedy som pôsobil vo Švédsku, kde sa sezóna začínala až v októbri a končila v marci. A tým, že mám jeseň rád, mohol som si ju užiť naplno a ešte som stihol odohrať aj pár zápasov.“

V KHL si hral aj za CSKA Moskva, čo je ruský veľkoklub s bohatou históriou. Pociťoval si ju tam?

„Áno, je to klub, z ktorého to je cítiť. Stačí prejsť chodbami štadióna, kde sú vyvesené obrázky veľkých legiend, úspechov tohto mužstva. Jednoducho, históriu tam stále cítiť."

V budúcej sezóne budeš pôsobiť v HC Lev Praha. Prečo si sa rozhodol práve pre tento klub?

,,V CSKA Moskva mi neponúkli zmluvu na ďalšiu sezonu a aj preto, že pôsobením v Česku budem predsa bližšie k domovu ako v Rusku."

Aký je tvoj názor na pôsobenie Slovana v KHL?

„Všetky veci majú aj svoje plusy, aj svoje mínusy. Na jednej strane je to dobré, pretože mladí slovenskí hráč dostanú možnosť zahrať si v kvalitnej lige, ale na druhej strane súhlasím s tým, že odchodom Slovana do KHL klesne kvalita slovenskej extraligy.“

Sleduješ dianie v slovenskej extralige?

„Ani nie, len občas si pozriem ako sa darí Bystrici a kto dáva góly.“

Tak to si asi nebol veľmi nadšený počas minulej sezóny, keďže sa Bystrici veľmi nedarilo ...

„Od kedy sa Bystrica vrátila naspäť do extraligy mala každú sezonu dobré výsledky, vždy hrala v play-off, a preto sa tento útlm dal čakať. Aj tento rok sa nakoniec dostali do play-off a čo som počul, keďže vtedy som bol ešte v Rusku, tak s Košicami odohrali vyrovnané zápasy. V tejto dobe je, ale určite ťažké finančne utiahnuť hokejový klub, zvlášť v takých mestách ako je aj Bystrica, kde nie je žiadna veľká fabrika, ktorá by hokej sponzorovala."



MAJSTROVSTVÁ SVETA...

„V 1999 som získal bronz na MS 18, ďalšie dva roky som hral na MS 20 a prvý reprezentačný štart v seniorskej repre prišiel na ZOH 2006 v Turíne.“

Najväčší doterajší úspech je však veľmi čerstvý. Tomáš sa rozhovoril o Helsinkách...

„Už počas prípravy nás tréner Vůjtek upokojoval a pripravoval na to, že prvé tri zápasy na šampionáte síce odohráme s najťažšími súpermi, no až ďalšie štyri rozhodnú o našom postupe do štvrťfinále. Týmto systémom sa na majstrovstvách hralo prvýkrát a mysleli sme si, že  zisk dvanástich bodov nám bude na postup stačiť. No ukázalo sa, že nestačil. Podľa môjho názoru v rozhodujúcom zápase s Francúzskom sme nehrali zle, len kŕčovito lebo sme si uvedomovali o čo všetko nám ide. Vo  štvrťfinálovom zápase s Kanadou, kedy nám už v podstate nešlo o nič,  sme už opäť hrali uvoľnene.“

S kým si počas majstrovstiev býval na izbe?

„Už počas prípravy som býval na izbe s Reném Vydareným a keď sa pred majstrovstvami rozdeľovali izby, tak sme sa zhodli, že zostaneme bývať spolu.“

Máš nejaký rituál pred zápasom?

„Teraz už ani nie, viac som ich mal keď som bol mladší, ale v Helsinkách sme si náhodne jeden rituál vytvorili:

Raz sme sa partia  chalanov vybrali na kávu do neďalekého nákupného centra. Sedeli sme pri jednom stole. Začalo sa nám dariť a tak sme sa dohodli, že budeme chodiť na kávu k tomu istému stolu, na tie isté stoličky. Raz sa nám stalo, že keď sme tam prišli na „našich“ miestach sedeli domáci, a tak sme sa ich slušne opýtali, či by si nemohli presadnúť, aby sme si mohli sadnúť tak, ako sme boli zvyknutí.“

Všade sa rozpráva, že ste boli veľmi dobrá partia ...

„Vždy keď je úspech, tak sa hovorí, že sa vytvorila dobrá partia, ale tento rok to bolo podľa mňa niečo výnimočné a tvrdil by som aj vtedy, ak by sme napríklad vypadli už v štvrťfinále s Kanadou.“

Ktoré víťazstvo na šampionáte si ceníš najviac?

„Ja by som to rozdelil z troch hľadísk. Z hľadiska splnenia cieľov víťazstvo na Francúzskom, z hokejového hľadiska víťazstvo nad Kanadou, pretože sme dokázali otočiť z 3:2 na 3:4 až v tretej tretine a ešte sme ubránili aj kanadskú presilovku o dvoch hráčov, no a z emočného hľadiska určite víťazstvo nad Českom. Pre mňa je táto medaila odmenou za celú kariéru a je to môj najväčší úspech. Bolo to pre mňa aj emotívne, lebo som sa stretol so šiestimi chalanmi, s ktorými sme získali aj bronz na MS18 v 1999.“

Okrem toho, že Tomáš je skvelý hokejista, je aj správny človek. Ochotne sa zúčastňuje na charitatívnych akciách. Jednou z nich je aj turnaj Športové hviezdy Slovenska deťom, z ktorého výťažok bude použitý na financovanie letných liečebných pobytov pre deti a dospelých s hemofíliou. Po podpísaní dresu a prísľubu, že sa tam 5. júla stretneme, sme sa rozlúčili, pretože ho čakali rodičovské povinnosti.