Návrat do reality po európskej facke: Žilina ako Ikaros, nemohúci Slovan
Po najhoršom dni v podaní slovenských klubov nielen v pohárovom lete 2021, ale aj za ostatné roky, sa ukázala tvrdá realita nášho futbalu.
Komentár Filipa Chudého
Eufória, ktorá sa rozpútala v časti futbalového národa z dôvodu možnosti dvoch našich klubov v skupinovej fáze, dlho nevydržala. FK Jablonec – MŠK Žilina 5:1, Olympiakos Pireus – ŠK Slovan Bratislava 3:0. Facka na prebratie a návrat do krutej reality, tak by sa dali popísať tieto dva výsledky, ktoré otriasli verejnosťou. A hoci nepotrebujú nejaký hlbší komentár, práve také ukazujú slovenskému futbalu najviac a tie treba najviac rozobrať aj z hľadiska budúcnosti.
Žilinčania až doteraz absolvovali pohárovú jazdu takmer bez škrabanca. Jediné zaváhanie mali v Gruzínsku s Dilou Gori. Prehra s takýmto súperom je totiž pri naháňaní koeficientu neakceptovateľná. Na tento negatívny výsledok však dali zabudnúť vyradením favorizovaného Apollonu Limassol a všetko vyšperkovali výborným domácim výkonom proti Tobolu Kostanaj. Práve v tom momente sa však začala ich skaza, za čo si môžu sami. Navyše im do pekla „pomohla“ časť futbalovej verejnosti, ktorá ich začala ospevovať.
Bolo síce zážitkom pozerať sa na to, ako hráči MŠK rozobrali kazašského súpera, ale akosi skoro všetci pozabudli na to, že šošoni vlastne „iba“ (ukážkovo) využili na tretie predkolo fantastický žreb. Chytiť totiž v tejto fáze súpera s koeficientom 3,125 je pre slovenské kluby snom. Navyše aj cyperský protivník už v druhom predkole je tiež dobrý žreb, pretože na Afroditinom ostrove začína liga až teraz, čiže mesiac po predkole. Nehovoriac o tom, že je to len jedno kolo a druhé bude až po reprezentačnej pauze v polovici septembra.
Z toho dôvodu bolo vynášanie žilinských hráčov do nebies úplne kontraproduktívne. Skutočná pohárová Európa totiž začína až v skupine, čiže Žilina ešte nedosiahla skutočný úspech, ale na Slovensku už bola mnohými oslavovaná, akoby postúpila zo skupiny do jarnej časti. Čo sa stalo? Úplne logická vec, mladí hráči to v hlavách nezvládli. Pripomína to príbeh o Daidalovi a Ikarovi. Darmo rozumný otec upozorňuje syna, aby neletel vysoko, on si to ide svoje a kruto za to zaplatí.
Hoci sa Jabloncu v úvode sezóny nedarilo, na Žilinu sa dokonale pripravil. Totálne ju prečítal, čo však ani nie je veľké umenie, a hlavne rozobral na súčiastky. Dokonale pokryl stred poľa, čím vlastne vypojil celú žilinskú hru, lebo tým pádom nefungovalo ani prepínanie medzi formáciami a krídla nedostávali lopty. Nehovoriac o tom, že Jablonec dal tri góly vďaka ziskom lopty v strede poľa. Keď si k tomu pripočítame, že prvý a posledný presný zásah padli po štandardných situáciách, umelecké dielo v podaní českého tímu bolo dokonané. Mimochodom, medzi najlepších na ihrisku patril Slovák Jakub Považanec, ktorý si miestami Žilinčanov vychutnával.
Ak si slovenský fanúšik myslel, že nič horšie už nepríde, bratislavský Slovan ho rýchlo vrátil do reality. Tak nemohúci a odovzdaný výkon nášho klubu na európskej scéne sme už dlho nevideli. Je síce pravdou, že sa vlastne výsledkom len ukázal papierový rozdiel medzi gréckym a slovenským majstrom, lenže smutné je to, že na to Olympiakosu stačil podpriemerný výkon a tri rohové kopy.
Bolo evidentné, že grécky šampión je po vypadnutí z Ligy majstrov otrasený, úplne rovnako, ako bol dva roky dozadu PAOK Solún. Vtedy to však Slovan dokázal využiť, lebo hral v play-off odhodlane a bojoval, teraz však prišiel akoby len na výlet. Za celý zápas nielenže nedokázal vystreliť na bránu, on nemal jedinú zmysluplnú akciu! V štatistikách zaevidovali jedinú strelu „belasých“ za celý zápas, čo bola zúfalá „bodkočiarka“ z 30 metrov v 85. minúte. Po nej si domáci brankár Vaclík mohol povedať, že konečne má nejakú robotu, keď vykopne „päťku“.
Olympiakos Pireus vo vydaní august 2021 je pritom hrateľný súper! Keby jeho hráči Slovan rozobrali vďaka svojej nespornej kvalite, dalo by sa to akceptovať, lenže oni nehrali nič, „len“ využili tri štandardky. Slovanisti si to prehrali v hlavách, akoby vôbec neverili, že môžu uspieť. Kto sa však tomu čuduje? Veď psychická príprava v ostatných týždňoch v Slovane vyzerá asi tak, že tréner vulgárne hučí na hráčov, na tlačovkách hovorí o nutnosti posíl, o ďalších verejne hovorí, že do Slovana nepatria, veľa hráčov už klub poslal preč, pričom niekoľkí chcú ísť sami odísť, ale prestup im je blokovaný.
Tvrdé slová síce k futbalu patria, ale všetko má svoje hranice, pričom ťažko si nimi hráčov získate. Pravdou je aj to, že káder Slovana sa v minulých rokoch neskladal správne a legionárov bolo príliš veľa. Napraviť však za jedno prestupové obdobie dlhoročné chyby je takmer nemožné. Preto keď nemám okamžitú náhradu, nerobím škrty, lebo aj to je chyba pri tvorbe kádra! Slovan je aktuálne absolútne nepripravený na európsku konfrontáciu, pričom ak niečo rýchlo nezmení, na jeseň môže mať vážne problémy už aj v domácej súťaži.
A hoci sme len v polčase baráže, ťažko snívať o tom, že slovenské kluby predvedú zázračný obrat. To by museli zapasovať úplne všetky okolnosti. Aj keď nádej zomiera posledná… Radšej by sa však Žilina aj Slovan mali sústrediť na to, aby pôsobili lepšie a domáce odvety aspoň vyhrali, čím by nazbierali body do koeficientu. A hlavne by sa mali poučiť, že dokým nie som v cieli, neoslavujem, resp. neničím si vlastnými zlými rozhodnutiami mužstvo.
