Taliansko je pravým šampiónom: Angličania si zaslúžili priam symbolicky zlyhať
Majstrovská Európy majú zaslúženého víťaza, keďže vyhral ten najlepší. Futbalová spravodlivosť nakoniec nebola slepá, hoci pri Anglickudlho prižmurovala oči.
Komentár Filipa Chudého
Neprehrať 34 zápasov za sebou, z toho len osem remizovať, pričom z nich sú tri remízy vlastne aj tak víťazstvami po predĺžení či penaltách, to je úchvatná bilancia. Ak si to Taliani nepokazia v septembrovom trojzápase (Bulharsko, Švajčiarsko, Litva), nielenže prekonajú svetový rekord Brazílie a Španielska (35 zápasov bez prehry v sérii), ale budú si môcť povedať, že neprehrali viac ako tri roky. Úchvatné! Naposledy ich „dalo dole“ Portugalsko 10. septembra 2018.
Pochybovať teda o tom, či Taliansko je zaslúženým majstrom Európy, je absolútne zbytočné. Aj na Eure hrali najlepší futbal. V skupine nadchli ofenzívnou modernou, vo vyraďovacej časti ukázali aj staré dobré catenaccio. Španieli v semifinále boli jasne herne lepší, lenže víťazom boli a sú „azúroví“.
Noví majstri Európy prekonali všetky typy prekážok, rozumej základné herné štýly používané vo futbale, či rôzne iné nástrahy v podobe zranení a pod. Naivne hrajúci Turci boli malinou, takticky vyspelejší Švajčiari tiež dostali trojku a ostrovný Wales porazili aj s „béčkom“. Zvládli tiež bežecky náročný zápas s Rakúskom, mimochodom Taliani v osemfinále nabehali takmer presne 150 km (149,4 km)! Je to rekord turnaja. Pripomíname, že Slovensko proti Španielom sa ledva dostalo nad stovku (100,7 km).
A že nemalo Taliansko ľahkú cestu, dokazuje aj zvyšok jeho pavúka. Podľa rebríčka FIFA svetové jednotky z Belgicka, ktorých hra je založená na majstrovstve skvelých individualít, si proti talianskej obrane takmer ani neškrtli. Kombinačne famózni Španieli boli síce najbližšie k pokoreniu budúcich šampiónov, lenže nepodarilo sa. Anglicko zas predvádzalo najpragmatickejší futbal na turnaji, čo mu takmer prinieslo titul, avšak našiel sa niekto silnejší.
Zverenci Roberta Manciniho sa dokázali počas turnaja prispôsobiť akejkoľvek situácii a hlavne ju zvládnuť, preto je trofej v správnych rukách. Netreba zabúdať ani na vklad trénera, ktorý len potvrdil, že patrí do svetovej špičky a zaradil sa aj medzi velikánov histórie. Taliansko nemalo slabinu, teda aspoň nie výraznú, preto súperi už takmer tri roky nenašli cestu, ako ich poraziť.
Sláva víťazom, česť porazeným, lenže v tomto prípade to až tak neplatí. Pri všetkej úcte, vzdávať hold krajine, ktorej fanúšikovia pískajú počas súperovej hymny, čo sa dialo už od prvého zápasu s Chorvátskom, nie je správne. Keby napr. Slováci vypískali anglickú hymnu, to by ste videli ten minimálne mediálny lynč z „vyspelého“ sveta…
Nehovoriac o ďalších nešportových veciach, ktoré kolíska futbalu praktizovala. Euro 2020 bolo šité pre Angličanov, ako inak si vysvetliť celý program šampionátu, keď museli len raz cestovať a priazeň rozhodcov k tomu. Keby bol použitý starý formát, pre Anglicko by bolo maximom možno už štvrťfinále…
Aj preto takmer celý priamo nezainteresovaný futbalový svet držal palce Taliansku. Albión si proste sympatie nezískal, za čo môžu aj veci okolo, hlavne tie ich (proti)rasistické hry. Svet nie je len biely alebo čierny, je však mimoriadne zaujímavé, že na bielom bode v rozhodujúcej chvíli zlyhali v bielych dresoch hráči čiernej pleti. Priam symbolické v tejto dobe! A už to minimálne v online priestore schytávajú.Obrovskú hlúposť ale urobil Gareth Southgate, že ich vybral. Nie nadarmo sa hovorí, že v takýchto momentoch rozhodujú skúsenosti a psychická odolnosť.
Pre ľudstvo ako celok je výbornou správou, že sa Euro konalo a miestami dokonca pred plným hľadiskom. Futbalový kolotoč sa však nezastaví ani na reprezentačnej úrovni, čoskoro vyvrcholí kvalifikácia a MS v Katare sú tu už za 16 mesiacov. Verme, že slovenský futbal sa z videného poučil. V skratke, prevláda fyzický futbal, nevyhnutná je rýchlosť s loptou aj pri reakciách, pričom sa využívajú hráči s formou, ktorú predvádzajú už v kluboch.
