Slovensko je svetovým unikátom: To by nevymysleli ani Matovič so Sulíkom
Futbaloví činovníci by mali dohliadať na dodržiavanie pravidiel a pracovať na rozvoji svojho športu. Na Slovensku sa stal pravý opak.
Komentár Filipa Chudého
Kým Slovensko v predchádzajúcich týždňoch „zabávali“ nejednotnými výstupmi Igor Matovič s Richardom Sulíkom, teraz od nich nielenže prevzali štafetu futbaloví funkcionári, oni to ešte vyšperkovali. Slovenský futbalový zväz, Únia ligových klubov, Komisia pre riadenie II. ligy, regionálne a oblastné futbalové zväzy a tiež mnohí kluboví predstavitelia sa postarali o taký guláš, že bežný fanúšik slovenského futbalu sa v tom má problém orientovať.
Smiech cez slzy, znechutenie, úžas, škodoradosť atď., to sú asi základné prejavy futbalovej verejnosti. Ak má niekto z tohto dobrý pocit, nech si vymení rúško, pretože na jeho vnútornej strane musí mať nejakú (ne)známu látku.
Nie koronavírus, ale rozhodnutia slovenských futbalových mocipánov rozhodli o tom, že táto sezóna je absolútne neregulárna. Síce takých bolo aj niekoľko v minulosti, ale toto už je čistý výsmech, čo sa tu deje. Ak by sa niečo takého stalo v rešpektovanej spoločnosti, všetci vinníci by okamžite dostali padáka. Tu by pritom stačili „len“ odstúpenia z funkcií, prípadne odvolania. My sme však na Slovensku, búrka prehrmí, príde ďalšia konferencia a „naši“ delegáti odhlasujú ako treba. Viď posledný príklad Ján Mucha…
Vrcholní funkcionári nám ukázali, že futbal ich nespája, paradoxne, opak je ich heslom. Pritom riešenie celého tohto problému by bolo úplne jednoduché. Stačilo si hneď na začiatku krízy spoločne sadnúť a vydiskutovať jednotný postup.
Čo sa stalo u nás? Tri najväčšie regionálne futbalové zväzy zrušili už v marci svoje súťaže, pričom ich skoro okamžite nasledovali oblastné, ktoré sú pod nimi. Bratislavský futbalový zväz sa nepridal, ale čakal, za čo si zaslúži pochvalu. To bol prvý zásadný rozkol. Už vtedy mal SFZ buchnúť do stola, ako to napr. urobila Európska futbalová únia (UEFA) voči Belgicku, že treba čakať, aby nenastala anarchia. Lenže SFZ to nechal tak a domček sa začal rúcať.
Tu ešte treba spomenúť, že regionálne zväzy mali tú drzosť vyzvať všetkých, aby aj oni nasledovali ich krok. Inak povedané, nechceli, aby sa hral futbal. Nemali by zväzoví činovníci skôr robiť všetko pre to, aby sa futbal hral? Na tomto príklade aspoň vidieť, že amatérsky futbal má na Slovensku väčšie slovo ako profesionálny, nuž sa nečudujme, že amaterizmus tu prekvitá…
Ako ukázali ďalšie dni a týždne, katastrofické korona scenáre sa nekonali, preto bolo logické, že futbalové súťaže na okolí sa začali rozbiehať. A hoci má Slovensko najlepšie čísla v Európe, my začneme medzi poslednými… Tu trochu obhájime funkcionárov, že nemohli ísť proti vláde a hlavnému hygienikovi, lenže ako sa čerstvo ukázalo, od 3. júna sa môže hrať, je to povolené. Kedy boli všetci nachystaní k tomuto termínu (spravené testy a pod.), ktorý bol avizovaný snáď dva týždne, mohol byť reštart už túto stredu. V tom prípade by sa všetko stihlo dohrať bez krátenia ročníka, termínov by bolo akurát dosť.
Namiesto toho 2. júna výkonný výbor zväzu zruší všetko, čo si prvá a druhá liga predtým odhlasovali. Tu si dovolíme povedať, že zabrali hlasy o žalobách, pretože keby do toho Banská Bystrica naozaj šla s dobrým právnikom, boli by sme zvedaví na platnú futbalovú normu, ktorá by tolerovala takýto stav. Mimochodom, čo tak konečne raz a navždy napísať také normy, ktoré budú pamätať na všetko a hlavne sa podľa nich začať riadiť?
Vymyslieť v júni nový systém končiacej sa súťaže je svetový unikát. Je to síce lepšie riešenie, ako to, že by bol postup/zostup úplne zablokovaný, ale správne určite nie. Veď okrem Banskej Bystrice a Dubnice snáď nikto z druholigistov za tejto situácie nechce hrať a berú to skôr len ako trest. Nehovoriac o tom, že Dukla mala náskok troch bodov a zrazu nemá žiadny…
Snáď nikoho už neprekvapí, ak by niekto ani nenastúpil do tohto formátu dohrávky druhej ligy. Nehovoriac o tom, že sa otvára kopa iných otázok. Základná asi tá, kde by chcel nováčik Fortuna ligu hrať? Pripomíname, že sa blíži čas, keď bude treba kapacitu minimálne 4000 miest na sedenie. A prečo sa vlastne už roky toleruje, že sa hráva na cudzích štadiónoch? V takom Česku by Sereď a Trenčín už dávno boli z ligy vyrazení a v Poľsku by si nekopli možno ani tretiu najvyššiu súťaž.
Aj keď sa sezóna na Slovensku hybridným systémom dohrá, situáciu to nezachráni, futbal utrpel tvrdú ranu a korona za to (ne)môže. Ak by v našom futbale vedela ľavá ruka, čo robí pravá, hneď by to inak vyzeralo. Dnes by sme si užívali reštart súťaží a v nahustenom programe si vychutnali kompletný ročník 2020/21. Ideálne v takom rozvrhu, aký si urobili Španieli, že skoro každý deň by bol nejaký zápas. Takto však znechutili skoro úplne každého, komu na slovenskom futbale skutočne záleží.
