Slovan, budíček! Takto to v Európe nepôjde, blamáž treba zažehnať
Vstup Slovana do Ligy majstrov dopadol zle, za čo si môže sám. Možno je aj dobre, že takúto facku dostal teraz, lebo lepší súper by ho vybavil po takomto výkone už pred odvetou.
Komentár Filipa Chudého
Prvý zápas a hneď veľké rozpaky. V spojitosti s futbalistami ŠK Slovan Bratislava sa pritom už dlho hovorí o útoku na skupinovú fázu európskych súťaží. Mohol za to aj príliš ľahko získaný titul, čo niektorých dostalo do presvedčenia, že keď to išlo hladko v lige, musí tiež na pohárovej scéne, že Slovan na to má podmienky atď. Lenže už vtedy sme upozorňovali, že jeho reálnu silu odhalí až pohárové leto, pričom hneď úvodný pohľad do európskeho zrkadla nevyzerá dobre.
A hoci Slovan v minulých rokoch pravidelne na pohárovej scéne sklamal, čo nabáda k opatrnosti pri očakávaniach v spojitosti s ním, aj tak sme zostali veľmi nemilo prekvapení z jeho prvého vystúpenia. Pri všetkej úcte k Sutjeske Nikšič, ale keď nášmu aktuálnemu majstrovi robí problém aj čiernohorský šampión, potom je niekde chyba.
Nechceme tento klub uraziť, ale že je to totálny outsider, na tom sa zhodneme snáď všetci. Belasí totiž dostali papierovo ľahkého súpera, v ponuke totiž slabší asi už nebol. Veď Sutjeska vypadla na európskej scéne doteraz úplne s každým (Partizan Minsk, 2x so Šeriffom Tiraspoľ, Debrecín, Levski Sofia, Astana, Alaškert). Z týchto 14 pohárových zápasov vyhrala len jeden! Proti Slovanu to bola pre ňu iba piata remíza. Navyše v piatich zápasoch za sebou nedala v Európe ani gól, až prišla do Bratislavy…
Samozrejme, každá séria sa raz skončí. Ako teda Sutjeska prerušila 551 minút trvajúcu sériu bez streleného gólu v pohárovej Európe, môže teoreticky poslať do zabudnutia konštatovanie, že nikdy cez nikoho na tejto scéne nepostúpila. Len by bolo veľkou pohromou pre slovenský futbal, ak by to bolo na účet bratislavského Slovana.
Nemožno to však v tejto chvíli vylúčiť, lebo ak belasí zopakujú výkon z prvého stretnutia, budú mať v odvete vážny problém. Ich ospevovaní ofenzívni hráči zlyhali, obrancovia zopakovali tradičné nedostatky a stred poľa pokazil tréner Ševela. Načo menil systém? V schéme 4-2-3-1 bola ich hra najkompaktnejšia oboma smermi. Teraz sa vrátil k 4-3-3, ktorý Slovan pochoval minulý rok v Európe, no a hneď tu boli opäť známe problémy pri stratách lôpt. Hlavne v prvom polčase belasí ponúkli Nikšiču 5-6 otvorených situácií, ktoré by kvalitný súper potrestal 2-3 gólmi. A celý dvojzápas by bol v postupovej otázke vymaľovaný. Možno aj dobrá facka pre Slovan, že to prišlo už teraz.
Podľa nás totiž Slovan musí cez tohto súpera aj po zbabranom prvom zápase postúpiť, navyše sa ani nič iné neberie, keďže je to povinnosť. Čiernohorci sú síce kvalitní v hre s loptou, čo je typický balkánsky znak, ale hráči ich majstra majú svoje limity, čo treba využiť. Veď nikto z nich nie je ani v širšom kádri tamojšej reprezentácie, navyše Čierna Hora nedosahuje v medzinárodnom meradle veľké výsledky.
V tejto chvíli teda netreba robiť paniku, stále je to len polčas. Ale výrazný varovný prst musí byť zdvihnutý. Keď si navyše uvedomíme, že Slovan v ostatných piatich európskych duelov vybuchol až trikrát (prehra na Malte s Balzanom 1:2, štvorka s Rapidom Viedeň a teraz táto remíza), potom treba vztýčiť asi aj viac ako prst. Aký to kontrast proti Trnave, ktorá v minulej sezóne odohrala 14 európskych stretnutí, pričom každý z nich bol proti silnejšiemu súperovi ako je Sutjeska, lenže nevybuchla ani raz.
Nášmu aktuálnemu majstrovi sa už teda nepodarí prejsť tento rok Európou bez nepríjemného škrabanca, ale stále veríme tomu (nič iné nám ani neostáva), že aj tak to môže byť ešte pekná jazda. Všetci však pre to musíme urobiť viac. Áno, všetci spoločne, lebo v tomto sme ako slovenský futbal prepojený.
A ešte jeden postreh na záver, ktorý vlastne Slovan tiež stál víťazstvo. Ani si už totiž nepamätáme, kedy belasí hrali naposledy pri podobnom stave päť minút nadstaveného času. Tým ale nehaníme ruského rozhodcu, ale skôr tých našich. Klasikou Fortuna ligy je totiž to, že pri jednogólovom náskoku sa nadstavujú maximálne 2-3 minúty a koniec sa píska „pre istotu“ ešte o 15-20 sekúnd skôr. A v príprave to bolo ešte horšie, lebo Slovan si ani len nevyskúšal nadstavený čas.
Možno neuveríte, ale pri každom takomto rýchlom ukončení prípravného duelu pred touto sezónou sme si pomysleli, že toto sa im môže vypomstiť v Európe. Prišiel prvý zápas, medzinárodný rozhodca nadstavil päť minút, neodpískal predčasný koniec pár sekúnd pred koncom pridaného času a Slovan dostal gól… Keby si takúto vec vyskúšali proti Slavii, či inému súperovi v príprave, možno by v danom momente slovanisti aj vedeli, ako majú na ihrisku reagovať.
Hoci sú časy „lietajúcich bicyklov“ v našej lige našťastie dávno za nami, nebolo by od veci, keby sa aj u nás začalo nadstavovať ako inde. Nemyslíme anglický extrém, len normálny nadstavený čas. Slovenskému futbalu to evidentne len pomôže.
