Dúbravka možno nie je najlepší, ale držme mu palce, nech urobí cestu ďalším!
Slovenský futbal sa najnovšie môže tešiť z toho, že bude mať zastúpenie v anglickej lige, navyše na brankárskom poste. Výborná správa hlavne pre budúcnosť.
Komentár Filipa Chudého
V posledných okamihoch januárového prestupového obdobia sa zrodil zo slovenského pohľadu najzaujímavejší transfer zimy, keď Martin Dúbravka zamieril do Newcastlu United. Zaujímavé je na ňom už na prvý pohľad to, že klub z Premier League angažoval Slováka, čo sa nestáva často, v minulých rokoch prakticky vôbec. No druhý, tretí a ďalšie pohľady sú oveľa zaujímavejšie, pričom spolu verme, že budú pre slovenský futbal prelomové.
Už dlhoročným faktom je to, že v slovenskom futbale je najlepšie obsadený brankársky post. Medzi žrďami je proste pod Tatrami najväčšia konkurencia a reprezentačný tréner sa nemusí obávať, ak by mu vypadlo naraz hoc aj celé brankárske trio. V zástupe je mnoho ďalších brankárov v rovnocennej kvalite. To si pri iných postoch povedať nemôže, hlavne čím sú ďalej v hernom systéme od brány. Teda s výnimkou krajných obrancov, tých máme tiež menej ako šafranu.
Ak sa pozrieme aj ho histórie, slovenský futbal a tým aj reprezentácia nikdy nemali problémy s brankármi, práve naopak, vždy to boli naše piliere. No zároveň musíme smutne konštatovať, že svet si to veľmi nevšímal. Veď s výnimkou Alexandra Vencela ml. sme nemali doteraz v top lige sveta brankára, ktorý by bol jednotkou. Je to naozaj veľký paradox, že hoci máme najviac hráčov európskej úrovne medzi žrďami, naši brankári pôsobili v priemere v najhorších klubov a ligách spomedzi všetkých postov. Vysvetlenie je jednoduché, najviac sa kupujú ako legionári ofenzívni hráči, brankári idú najmenej na odbyt, navyše kvôli obmedzeniam na legionárov má domáci takmer vždy prednosť.
Slovenskí brankári navyše ani nemali a nemajú také meno. To je spôsobené tým, že až do roku 2010 sa žiaden z nich počas otvorených hraníc nemohol ukázať na veľkom podujatí. Ajhľa, Mucha hneď po postupe na MS išiel do Evertonu...
To naši susedia sú na tom inak. Česi sa ukázali už na Eure 1996, potom navyše mali Petra Čecha. Preto niet divu, že majú brankárov v kluboch, ktoré hrajú Ligu majstrov či pôsobia v top ligách. Poliaci najprv mali Jerzyho Dudeka, potom na začiatku nového tisícročia pridali aj pravidelné postupy na vrcholné podujatia, no a poľskí brankári boli a aj sú prakticky v každej top lige a tiež špičkových kluboch. Nehovoriac o tom, že majú asi aj šikovnejších manažérov, pretože veľké prestupy, tobôž pri brankároch, sú naozaj hlavne o nich.
Myslí si niekto, že českí alebo poľskí brankári sú lepší od slovenských? Ani náhodou! Stačí sa pozrieť na ich výkony v ligách u našich susedov. Najlepším brankárom českej ligy je Slovák, najlepšími brankármi poľskej ligy sú Slováci, to je proste fakt! No faktom je aj to, že kým českí alebo poľskí brankári prestupujú z vlastných súťaží na lepšie adresy, slovenskí prakticky nikam.
Preto nás môže mimoriadne tešiť, že Dúbravkovi sa to najnovšie podarilo, pričom v známom anglickom klube zrejme aj šancu dostane, teda verme tomu, že naozaj áno. A treba mu aj držať palce, aby ukázal celému svetu, že akí sú na Slovensku dobrí brankári. Pritom Dúbravka možno ani je aktuálne najlepší slovenský brankár, ani nemal spomedzi nich na jeseň najlepšiu výkonnosť, len mal proste on to šťastie na súhru všetkých okolností, ktorá ho doviedla na výbornú adresu.
Takých brankárov ako je Dúbravka má Slovensko možno aj 15 až 20, pričom niektorí z nich sú asi aj lepší. A to vôbec nie je urážka kvalít našej momentálnej reprezentačnej jednotky, pretože je to naozaj veľmi dobrý brankár, len poukázanie na to, koľko kvalitných brankárov Slovensko má. „Heco“, držíme palce, urob lepšie meno našej brankárskej škole vo svete, nech sa otvorí cesta aj pre ďalších, lebo dobrých brankárov máme a určite mať aj budeme.
