Main Content

Vymyslená správa z neho spravila neonacistu. Ukrajinský futbalista nemôže hrať

sobota, 11. marec 2017 12:15 | Autor: Jakub Mihálik

Vymyslená správa z neho spravila neonacistu. Ukrajinský futbalista nemôže hrať
Vymyslená správa z neho spravila neonacistu. Ukrajinský futbalista nemôže hrať | zdroj: © TASR

Kvôli omylu ho považujú za fašistu. Fanúšikovia jeho klubu ho nechcú, radšej odišiel, a tak nemá kde hrať.

Ešte v júni minulého roku to vyzeralo, že kariéra ukrajinského futbalistu, Romana Zozulju raketovo stúpne. Objavil sa v kádri našich východných susedov pre Majstrovstvá Európy 2016 vo Francúzsku, a keď po nich v júli podpísal zmluvu so španielskym Betisom Sevilla, zdalo sa, že Ukrajina nájde po Konopljankovi druhého úspešného internacionála.

V 27 rokoch by mal byť Zozulja na svojom výkonnostnom vrchole. Mal by. Reálny stav však nevieme ani my, ani on. Šikovný útočník nehráva. Nie kvôli svojej chybe, ani kvôli zraneniam. Kvôli nesprávnej informácii, ktorá mu (možno) zničila kariéru.

Nacistický symbol, ktorý nie je nacistickým symbolom

Pri svojom príchode do Sevilly v auguste 2016 mal, ako hrdý Ukrajinec, oblečené tričko s ukrajinským znakom. Španielske médiá, minimálne tá neinformovaná, za to však najhlasnejšia časť, okamžite identifikovali, že na tričku Zozulja nosí vyobrazenie znaku krajne pravicovej ukrajinskej organizácie Pravij sektor, ktorá je považovaná za neonacistickú.

Naľavo ukrajinský znak, napravo znak Pravého sektora

Samotný Zozulja obvinenie znášal ťažko. Ešte počas pôsobenia v Dnipropetrovsku, jednej z oblastí, zasiahnutej vojnou, založil dobrovoľnícku organizáciu, ktorá zaobstarávala jedlo a šaty pre ukrajinských vojakov a ich rodiny. „V žiadnom prípade nie som spätý s Pravým sektorom, len sa snažím pomôcť vojakom svojej krajiny,“ vehementne sa bránil.

Pravdou je, že sa Zozulya nechal fotografovať so zbraňou v ruke či v uniforme ukrajinskej armády, po zverejnení nesprávne vyloženého trička začali ľudia hľadať čoraz viac Zozuljových prepojení na neonacistov, sám však popieral, že by podobnú filozofiu vyznával.

Španielske médiá si chybu uvedomili, stiahli správy o Zozuljovi ako o neonacistovi. Samotný hráč začal sezónu v Betise. A tu sa mal celý incident skončiť. Ale neskončil.

Nekompromisné Vallecano

V prvej časti sezóny Zozulja nedostal v Seville toľko hracieho času, koľko by si po prestupe predstavoval. A tak sa v januári začal spolu s klubom obzerať po možnosti hosťovania. Napriek tomu, že sa o jeho služby zaujímala portugalská Braga, pravidelný účastník Európskej ligy a mužstvo, ktoré sa bije v Primeire lige o popredné priečky, Zozulja si vybral pokračovanie v Španielsku, v drese druholigového Rayo Vallecano. Ľudia mu malý klub z predmestia Madridu odporúčali pre jeho rodinnú atmosféru, navyše, z Madridu do Sevilly to nebude mať ďaleko za rodinou, myslel si.

Zrejme však nepočítal s fanúšikmi zo štvrte Vallecas. Okrem toho, že sú známi ako jedni z najvernejších a najtemperamentnejších fanúšikov v Španielsku, sú častými prezentátormi svojich politických postojov. Keď im zakázali banner s anti-rasistickým odkazom, lebo bol vyrobený z horľavého materiálu, na ďalší zápas sa obliekli za hasičov. Ich protesty proti modernému futbalu sú na dennom poriadku, keď im zvýšili ceny vstupného, všetci fanúšikovia z tvrdého jadra prišli zaplatiť s vrecúškami plnými jednocentoviek.

Bežnou súčasťou chorea je podobizeň ľavicového revolucionára Che Guevaru, pravidelne spievajú upravenú verziu Marseillesy, častým pokrikom je: Kto neskáče, ten je fašista.

Tieto ich (športovo)politické prejavy si za uplynulých niekoľko rokov získalo v Európe veľa priaznivcov. Roman Zozulja však, nanešťastie preňho, pocítil odvrátenú tvár zanieteného ľavicového Vallecas.

Keď v posledný deň januárového prestupového obdobia Rayo oznámilo hosťovanie Zozulju, fanúšikovia vyšli protestovať. Na druhý deň pri príchode Ukrajinca na štadión, ho častovali nadávkami a na múry štadióna nastriekali: „Vallecas je vo vojne. Zmiznite z Vallecas, nacisti.“ Pri prvom Zozuljovom tréningu sa skupinka fanúšikov vlámala na štadión a držala transparent s rovnakým heslom pričom vykrikovali práve na Zozulju.

Hráč, ktorý nemôže hrať

„Bol v stave šoku,“ hovoril Zozuljov agent po incidente. Ukrajinský útočník napísal fanúšikom Raya list, v ktorom vysvetľoval, že išlo o nedorozumenie, že nemá žiadne prepojenie s neonacistami a že jeho angažovanie ako dobrovoľníka sleduje rekonštrukciu infraštruktúry a pomoc ľuďom zasiahnutým vojnou. Nepomohlo. Naopak, svoje protesty proti Zozuljovi ešte vystupňovali. „Ak sa rozhodne za nás hrať, je to jeho rozhodnutie. U väčšiny fanúšikovského jadra nie je vítaný. A je nás 10 000,“ upozorňovali „verní“ Raya.

„Nejde o mňa, bojím sa o svoju rodinu,“ povedal Zozulka a po pár dňoch v Madride, odišiel naspäť do Sevilly. „Chcel som pomôcť sebe a Rayu Vallecanu a som smutný z toho, čo sa stalo. Mám len dve možnosti, hrať za Rayo a báť sa o rodinu, alebo sa vrátiť do Betisu a nehrať.“

Keďže prestupy skončili, tretia možnosť neexistovala, a tak si Zozulja musel vybrať skorý návrat do Betisu, kde mu umožnia trénovať, no zápasy, ako oficiálny hráč Raya, hrať nemohol.

Po viac ako mesiaci po intervencii ukrajinského veľvyslanca a španielskej futbalovej federácie, Rayo Vallecano uvoľnilo Zozulju. No ten stále nemá kde hrať. „Je ťažké nájsť preňho klub,“ hovorí jeho agent, ktorý sa pokúša nadviazať kontakt s klubmi MLS. „Správy, hoci vymyslené, je ťažko vymazať.“