A je to tu opäť. Slovenskí hokejisti vyhrali jeden z piatich zápasov na MS v hokeji do 20 rokov a my o tom hovoríme (opäť) ako o úspechu. Predsa sme sa udržali medzi elitou a to je (vraj) dobre. To nám naozaj stačí tak málo?

Komentár Martina Gregora

Som príliš odvážny, keď poviem, že splnenie záchranárskych prác mi nestačí? Som trúfalý, keď vyhlásim, že hokejisti, ktorí nás reprezentovali v Helsinkách, sú jednoducho slabí?

Asi je to naozaj v slovenskej povahe, že sa dokážeme uspokojiť s tým málom, čo máme. Podľa mňa to ale nie je dobre. Patrím ešte k tej generácii, ktorá si pamätá mladého Bondru, či Šatana. A tak sa nechcem radovať z toho, že sme sa opäť zachránili medzi elitou. Občas má napadne hrôzostrašna myšlienka, či by nebolo lepšie, keby sme už definitívne padli na hubu a z „áčka“ dvadsiatok vypadli. Možno by sme si potom konečne uvedomili, že s našim hokejom je to naozaj zlé.

Lenže na Slovensku sa radšej chválime za to málo (v poslednej dobe je v móde chváliť najmä bojovnosť, keď umenie chýba). Ja však chcem chváliť hráčov za hokejový um, za krásne kombinácie, góly. Nie som ten typ, ktorý si užíva to, že naši reprezentanti dokážu blokovať strely a kaziť hru pri mantineli (mimochodom nenechajte sa zmiasť bronzom z minulého roku, až na tri individuality sme kvalitatívne lepší tím nemali).

Chcem, aby sme chodili na šampionáty s medailovými ambíciami a nie s tým, že dvadsiatka hrá pol sezóny v našej ,,kvalitnej” Tipsport lige len kvôli tomu, aby vyhrala jeden zápas s Bieloruskom. A potom mala vo zvyšku turnaja problém urobiť dve konštruktívne prihrávky za sebou. To radšej už vypadnime z A-kategórie, urobme si v hokeji poriadok a začnime odznovu.

Zmeniť treba nielen vedenie hokejového zväzu, ale aj naše zmýšľanie. Robme veci tak, aby sme sa vrátili úrovňou tam, kde sme boli pred desiatimi rokmi. Ak sa budeme chváliť za takéto utrápene "postupy" do štvrťfinále, radšej sa na ten hokej vykašlime.