Simona Kubišová je česká športová novinárka, ktorá absolvovala aj nedávne majstrovstvá sveta na Slovensku. Porozprávali sme sa s ňou o jej práci, dojme z našej krajiny či úrovni organizácie svetového šampionátu.

Simona Kubišová pracuje pre český denník Sport ako hokejová novinárka. Vzhľadom na odľahčenú atmosféru rozhovoru sme v tomto prípade zvolili pre potreby interview tykanie. 

Začiatky

Ako si sa dostala k hokeju?

Otec hrával hokej, takže prostredie zimných štadiónov som si obľúbila už ako malé dievča. Keď som nastúpila do denníka Sport, okamžite som sa vyprofilovala k hokeju a už som pri ňom ostala. Každý šport má niečo, ale hokej je pre mňa jednoducho srdcovka. Baví ma na ňom rýchlosť a údernosť. A samozrejme – tvrdí chlapi, ktorí si počas zápasu niečo zlomia a aj tak hrajú ďalej. (úsmev)

Myslíš si, že pre ženy je náročnejšie pracovať v športe?

Záleží na situácii. Občas ale môžete použiť, ako sa hovorí – ženské zbrane. A to má svoje výhody. (úsmev)

Aké boli tvoje začiatky pri robení hokejových rozhovorov?

Hovorí sa, že začiatky sú ťažké a ani u mňa to nebolo inak. Doteraz si spomínam na jeden zo svojich úplne prvých rozhovorov, kde som bola poslaná na atletiku. Čerstvého majstra sveta som sa opýtala, čo robí celé dni, keď už ukončil kariéru. Ale on sa len pred pár dňami vrátil domov so zlatou medailou. No, teraz sa už na tom smejem, ale v tej chvíli mi do smiechu úplne nebolo. Každopádne, na svoje začiatky spomínam rada. Bolo to totiž niečo nové. Zrazu veľa vás stál Dominik Hašek, ten Dominik Hašek z Nagana, ktorého ste poznali iba z televízie. A vy ste sa ho mohli opýtať, čo ste chceli. Úžasný pocit.

Čo by si poradila dievčatám či ženám, ktoré by chceli ísť v tvojich šľapajách?

Určite neprestávať ísť za svojím snom! Aj ja som začínala tak, že som ako malá behala s lyžicou alebo kefou na vlasy miesto mikrofónu a pýtala som sa rodičov rôzne otázky. Predstavovala som si, že sa to vysiela v televízii. (úsmev)

Máš obľúbený klub a hráča? 

Ako novinárka by som mala byť nestranná, ale hádam môžem prezradiť, že fandím hokejovému klubu v Písku, v mojom rodnom meste (úsmev). A čo sa týka obľúbených hráčov, je ich viac. Veľmi obdivujem Jaromíra Jágra a jeho lásku k tomu, čo robí. Medzi mojich obľúbených hokejistov patrí aj Jaroslav Hlinka. Pomohol Sparte i keď s hokejom už chcel skončiť. Klobúk dole. Skvelý je napríklad aj Ondřej Pavelec. Je radosť s ním robiť rozhovory. Je to človek, ktorý to má v hlave neuveriteľne upratané.

Aká je tvoja každodenná náplň práce?

Je to pestrá práca a každý deň vás čaká niečo úplne iné. Jeden deň natáčate reportáž na druhej strane republiky, druhý deň robíte z redakcie infovideo, tretí deň idete zháňať vyjadrenia po zápase. K tomu všetkému mám hokejovú reláciu, do ktorej musím vymýšľať originálne témy. Je to skvelá práca, i keď je časovo veľmi náročná. Voľného času mám minimum, ale nemenila by som.

Slováci sú milí 

 Čo tvoje hodnotenie majstrovstiev sveta 2019?

Hodnotím ich veľmi kladne. Veľmi som si ho užila ako z pracovného, tak aj z osobného hľadiska. Klobúk dolu pred vami, Slovákmi. Organizátorsky perfektne zvládnutá akcia, na ktorú budem mať spomienky do konca života. Škoda len, že to pre hokejistov nemali lepší koniec. Ako pre našich, tak pre vašich.

Ako sa ti páčilo na Slovensku?

Veľmi sa mi tam páčilo. Prekvapilo ma, ako boli všetci Slováci počas celého šampionátu obrovsky milí. Dokonca aj po tom, čo nepostúpili do štvrťfinále. Keď som sa s nimi bavila, hovorili, že do konca turnaja držia palce Čechom. Alebo keď sme sa pred semifinále s Kanadou išli s mojimi kolegami najesť do reštaurácie, obsluha sa s nami lúčila so slovami: Dnes Kanada? Tak nech vám to vyjde! Musím povedať, že krásne gesto.

Sleduješ aj slovenský hokej?

Slovenský hokej sledujem a to nielen počas majstrovstiev sveta. Aj počas sezóny. Každopádne, keď sa vrátim k šampionátu, hrali ste parádny hokej a mali ste ísť ďalej. Bola obrovská smola, že ste sa nedostali do štvrťfinále.

Ako sa pozeráš na vzťah Čechov a Slovákov?

Ste predsa naši bratia. (úsmev) Prišlo mi skvelé, že sme si počas šampionátu navzájom držali palce. Každopádne, na budúcich MS to bude asi trochu inak, minimálne vo vzájomnom zápase. Už sa na vás v skupine tešíme. (úsmev)