Tenis na Slovensku nie je takým obľúbeným športom ako hokej či futbal. Nie je u nás veľa fanúšikov, ktorí by sledovali počínanie našich tenistov na každom turnaji ako napr. fanúšikov, ktorí pozorne sledujú výkony našich futbalistov alebo hokejistov v zahraničí. Môže za to nie príliš veľká popularita tenisu u nás alebo je to len o nezáujme fanúšikov?

Ak by som mal vybrať jednu z týchto možností za správne, bez zaváhania by som povedal, že sú obidve nesprávne. Dôvod je jednoduchý. Každý človek, ktorý sa zaujíma o tenis aspoň minimálne, musí mať v živej pamäti náš finálový súboj v Davis cupe proti Chorvátsku z roku 2005. Atmosféra bola neuveriteľná a keby sa dalo naše Národné tenisové centrum zväčšiť, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou by bolo vypredané. Výsledky našich tenistov priniesli obrovský záujem fanúšikov a v tom období tenis možno v popularite predbiehal iné športy. Finále Davisovho pohára z roku 2005 bolo pokračovaním krásneho obdobia ktoré začali slovenské tenistky víťazstvom vo Fed cupe v roku 2002.

Časy dávno minulé. Na začiatku apríla sa v prvej stovke svetového rebríčka mužov nenachádzal ani jeden Slovák.  Ženské vydanie aprílového rebríčka obsahuje v prevej stovke tri mená našich hráčok. Postavenie našich hráčov však nemá dostatočnú výpovednú hodnotu. Prehra našich dievčat na začiatku februára (5. – 6.) tohto roku s Českou republikou a najmä potupná prehra Slovenska v Portugalsku v 1. kole I. skupiny euroafrickej zóny Davisovho pohára sa dá považovať za menšiu katastrofu. Slovenky síce do súboja nevstupovali ako favorit, ale nedokázali využiť ani domáce prostredie, kde prehrali naposledy práve s Českom v roku 2007. Slováci však proti Portugalsku mali jednoznačne zaznamenať víťazstvo. V tom čase náš tenista Lukáš Lacko odohral kvalitný zápas proti svetovej jednotke Rafaelovi Nadalovi a dokonca mu uštedril nepopulárneho kanára. Lacko sa vyjadril, že takou hrou môže zdolať každého súpera a korunu veľkoústych vyjadrení všetkému nasadil generálny sekretár SFZ Igor Moška: ,,Samozrejme, že nás veľmi teší vydarený vstup Lukáša Lacka do sezóny. Vzdorovaním Rafaelovi Nadalovi v 2. kole v Dauhe si urobil veľmi dobré meno. Ukázalo sa, že má silné tenisové zbrane najmä v podobe forhendu, ktorým dokáže natoľko zrýchľovať hru, že tým často zaskočil aj jednotku svetového rebríčka. Bolo vidieť, že Nadal toho mal plné zuby a veľmi sa radoval z víťazstva. Sympatické i povzbudzujúce bolo, ako hneď po zápase vyzdvihol Lukášov výkon.“(Zdroj: www.sita.sk) Opäť sa raz prejavila naplno choroba slovenského športu. Chvála druhých nás nevedie k pokore, ale ešte hlasnejšie budeme kričať čoho sme schopní. O dva mesiace neskôr v Portugalsku si na kanára Nadalovi nespomenul nikto...

Rozhodne nie je mojou prioritou vykresľovať slovenský tenis v negatívnom slova zmysle. Máme Danielu Hantuchovú, ktorá síce v tenisovom svete patrí už k starším hráčkam, ale za to je skúsenosťami na vrchole. Dominika Cibulková má pred sebou sľubnú kariéru, aj keď momentálne ani jedna z hráčok neprechádza najlepším obdobím. 16. – 17. apríla v našej Sibamac aréne v stretnutí play off o svetovú skupinu Pohára federácie BNP Paribas 2012 majú šancu dokázať, že predchádzajúce zaváhania boli len ojedinelými prípadmi. Lepšia príležitosť ako proti Srbsku s Jankovičovou (8. v rebríčku) a Ivanovičovou (17.) sa naskytnúť ani nemohla.

Aj keď už nemáme tenistu typu Dominika Hrbatého, ktorý dokázal v atmosfére Davis Cupu poraziť prakticky kohokoľvek, situácia nemusí byť stratená. Sú tu predsa oveľa vyspelejšie štáty, ktoré dlhodobo nemajú tenistu svetových rozmerov, štáty ktoré po ukončení kariéry svojich najlepších prežívali alebo prežívajú ťažké obdobie, či vyspelé štáty ktoré v tenise neprerazia možno nikdy. Jedno je však isté. My sme mali nášho Karola Kučeru, Dominika Hrbatého a aj Miloslava Mečířa, ale čas jednoducho nevrátime. Náš tenis nebude žiť z kanárov Lukáša Lacka ani z modelingu Daniely Hantuchovej. Ak hráme Daviscupový zápas v Portugalsku a naša verejnoprávna televízia ho nebude vysielať, je to signál, že tenis je ľahostajný najmä našej krajine. Stále je to v našom športe obohratá pesnička. Úspechy nie sú na to, aby sa na nich niekto priživoval. Ako som spomenul, tenis môže prechádzať zložitým obdobím, ale potrebuje zázemie, aby ho prečkal. Dúfajme, že také zázemie u nás má.