Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma, alebo vo svete.

Komentár Filipa Chudého

Aj keď sa v Taliansku ešte dokonca aj na Štedrý deň hralo celé kolo Serie B, skutočným vyvrcholením futbalového roka 2014 na Apeninskom polostrove bolo pondelkové súperenie o Taliansky superpohár. A hoci sa súboj medzi talianskym majstrom a víťazom Talianskeho pohára hral v katarskej Dauhe, išlo o skutočné finále roka. Aj keď taliansky futbal nie vždy vie ponúknuť pútavý produkt, na ktorom si nestranní fanúšikovia pochutia, súboj medzi Juventusom a Neapolom mal všetko. Turínčania boli trikrát blízko k víťazstvu, ale Neapolčania vždy odolali, aby nakoniec sa mohli tešiť z víťazstva po deviatej sérii penaltového rozstrelu.

Marek Hamšík mal preto tú česť, že ako kapitán mohol zdvihnúť nad hlavu druhú trofej v tomto roku. Napodobnil tak Argentínčana Diega Maradonu, ktorému sa to podarilo v roku 1990. Práve v tom roku sa skončila slávna éra neapolských víťazstiev pod taktovkou legendárneho čísla 10. Klub sa postupne prepadol až do Serie C, ale po finančnom uzdravení sa začal štverať späť smerom nahor. K návratu do Serie A si dal klub v roku 2007 aj darček, keď z Brescie kúpil za 5,5 milióna € vtedy 20-ročného Hamšíka. Pod Vezuvom vtedy ani netušili, že práve angažovali hráča, ktorý sa od slávnych čias najviac priblíži k aure božského Diega.

Maradona sa stal nielen v rodnej Argentíne, ale aj v Neapole doslova bohom. Môže za to hlavne fakt, že v 80. rokoch mohol prestúpiť do hociktorého svetového klubu, ale on si vybral práve mesto pod Vezuvom. Pre celý taliansky juh sa stal symbolom boja proti bohatému severu. A keď pomohol vybojovať historicky prvé dva majstrovské tituly pre Neapol, stal sa pre celý región nesmrteľným. Už nikto nikdy sa v Neapole nedostane pred Maradonu, maximom je byť po jeho boku. Tým nechcem povedať, že Hamšík je na úrovni Maradonu, ale ak bol ten bohom, Hamšík je minimálne polobohom.

Nie tak dávno sa hovorilo o troch neapolských tenoroch, lenže v klube je už iba Hamšík, a to preto, že kým Lavezzi a Cavani si chceli na dôchodok ešte viac privyrobiť, slovenský stredopoliar ponukám odolal a stále je klubu verný. Dokonca sa stal kapitánom mužstva, čo asi najlepšie hovorí o tom, akú má v klube plnom hviezd pozíciu. Už teraz je legendou, ale ešte stále má priestor na to, aby sa k Maradonovi čo najviac priblížil. Lenže bude na to potrebovať hlavne získať ligový titul, či nejaký európsky pohár, na ktoré klub čaká od Maradonových čias. V ziskoch národného pohára a superpohára už je pred Argentínčanom, no to sú menšie trofeje.

Nás môže iba tešiť, že slovenský futbalista je vôbec porovnávaný s jedným z najlepších futbalistov histórie. A hoci Hamšík iba ťažko získa podobnú svetovú slávu ako Maradona, v Neapole až taký rozdiel medzi nimi nebude. A ak by pre Partenopei získal ako kapitán ešte nejakú veľkú trofej, určite by bolo číslo 17 navždy pod Vezuvom vyradené z obehu, podobne, ako v prípade čísla 10.