Main Content

Rayo Vallecano – chudobný klub s veľkým srdcom

nedeľa, 30. november 2014 01:59 | Autor: Jakub Mihálik

Rayo Vallecano – chudobný klub s veľkým srdcom
Rayo Vallecano – chudobný klub s veľkým srdcom | zdroj: © TASR

Keď sa povie Madrid, aj futbalovým neznalcom okamžite napadne meno najslávnejšieho španielskeho klubu, kráľovského Realu. Tým znalejším potom príde na um aj Atlético. Len málokto si však spomenie na nenápadný klub z predmestia Madridu. Rayo Vallecano, napriek tomu, že patrí medzi najchudobnejšie kluby Primera División, je bohatý srdcom.

Španielske hlavné mesto Madrid patrí medzi najfutbalovejšie miesta na svete. Nemusíte byť kúzelník na to, aby sa pri vašom pobyte v meste, ktoré vás očarí svojou zeleňou a snehobielymi budovami, zvrtla akákoľvek debata práve na boje dvadsiatichdvoch mužov o jedno guľaté čudo. Real, či Atlético, je otázka,na ktorú dostávate od rodičov odpoveď ešte skôr, ako sa narodíte. Madrid však nie je len o týchto dvoch veľkokluboch, ktoré sú na vrchole španielskeho futbalu.

Na okraji Madridu sa totiž nachádza štvrť nazvaná Vallecas. Nejde až tak o štvrť, keďže v tejto robotníckej časti žije až 300 tisíc ľudí. No predsa len je to na pomery Madridu učupené územie. A rovnako učupene pôsobí aj miestny futbalový klub, Rayo Vallecano.

Klub, ktorý za svoju 90-ročnú históriu odohral len 16 sezón v La Lige, a pre ktorý je najväčším úspechom jeho histórie minulosezónne ôsme miesto, sa v žiadnom prípade nemôže porovnávať s gigantmi La Ligy. Nikdy nevyhral titul, nikdy oň ani len nebojoval a v európskych súťažiach sa predstavil len raz. Jeho štadión by sa svojou kapacitou zmestil do približne jednej šestiny slávneho Santiaga Bernabeua. Hodnota jeho kádra je 13,5 – krát menšia ako svojho väčšieho suseda. Aj tak však mnohých fanúšikov láka atmosférou, ktorá ho obklopuje. „Chudobní, ale hrdí“, také je heslo fanúšikov tohto klubu.

Len pred pár dňami, len pár ulíc od Campa de Fútbol de Vallecas, domovského štadiónu Raya, sa desiatky policajtov zhromaždili pred domom, v ktorom bývala Carmen Martinez Ayudo. Mali sa starať o pacifikovanie davu, ktorý protestoval proti vysťahovaniu 85-ročnej Carmen z príbytku, v ktorom strávila 50 rokov svojho života. Vďaka neuváženej pôžičke svojho syna, ktorý založil dom svojej matky, sa Carmen zo dňa na deň  ocitla bez strechy nad hlavou. „Začať odznova?“, pýtala sa. „V mojom veku?“

Chýr o protestujúcom dave sa dostal až na štadión Raya. Zábery 85-ročnej starenky, smutne sediacej s palicou v ruke v miestnosti, ktorá už o niekoľko hodín nebude jej, sa dotkli hráčov i trénerov prvoligového klubu. „Keď sme videli tie fotografie, videli sme svojich starých rodičov. Museli sme niečo urobiť,“ povedal tréner Raya Paco Jemez. A skutočne urobili. Hráči aj tréneri sa totiž rozhodli, že Carmen nájdu nový byť a budú až do konca jej života platiť namiesto nej nájomné. A aby toho nebolo málo, okamžite založili fond, ktorý bude pomáhať ľuďom z časti Vallecas, ktorí sa ocitnú v podobnej situácii.

Na ďalší deň hralo Rayo so Celtou Vigou a maličký štadión bol zaplnený transparentmi, nesúcimi meno Carmen. Tisícky fanúšikov vyjadrili solidaritu so ženou, ktorá sa ocitla v núdzi, no nezostala sama. Oslavovali aj svojich hráčov za ich ľudský čin. „Preto sme tu,“ reagoval obranca Tito skromne. Aj tento príbeh dokumentuje fakt, že Rayo Vallecano je klubom, ktorý má dušu.

„Pýcha našej štvrte“, označujú fanúšikovia svoj klub. Rayo je posledným z klubov najvyššej súťaže, ktorý je typickým „sídliskovým“ klubom. Hoci je Vallecas už od roku 1950 súčasťou Madridu, stále sa cítia nezávislo a Rayo je ich reprezentantom. Ich FCB Barcelony. Ich madridská miniverzia „más que un club“.

Rayo je skutočne viac ako klub. V španielskej lige je len málo klubov, ktoré tak vehementne vyjadrujú svoje názory. Nikto neprotestuje proti neprávosti tak, ako fanúšikovia Raya. Transparenty kritizujúce komercializáciu futbalu, či vyčítajúce prehrešky futbalovej elity v centre Madridu sú na bežnom poriadku. „Proti prúdu“ sa snažia ísť kreatívnymi spôsobmi, ako platením lístkov na zápasy v jednocentovkách, nosením zosmiešňujúcich másk futbalových elitárov a podobne. Ľud obývajúci Vallecas bol už za čias generála Franca nebojácny vo svojich protestoch a to v ňom ostalo až dodnes. Špeciálne vo futbale. „Against modern football“ je heslo, ktoré by mohlo byť druhým menom Raya Vallecano.

Rayo je klubom, ktorého členovia vidia vo futbale niečo hlbšie ako to, čo sa deje na trávniku. A (ich) futbalový klub je pre nich miestom, ktorý môže slúžiť na nápravu sociálnych, politických, názorových a všelijakých iných krívd. Aj preto je Rayo Vallecano klubom s veľkým srdcom. Napriek tomu, že je naoko chudobný.