Slovenská futbalová reprezentácia do 21 rokov remizovala v prvom barážovom zápase s Talianskom 1:1. Je to už druhýkrát za sebou, čo sa dostala pred brány ME. Čo je za týmto úspechom?

Komentár Filipa Chudého

Prvý barážový zápas priniesol v Zlatých Moravciach remízu 1:1, čiže vlastne po prvom polčase prehrávame, keďže ak už gól nepadne, tak nepostúpime. Ale na druhú stranu, remíza je určite lepšia ako prehra, ku ktorej sa po talianskom vedení aj trochu schyľovalo. Je pred nami ešte odveta, v ktorej máme reálne šance na postup, hoci favoritom bude súper. Ale teraz ešte na ňu nemyslime, skôr si rozoberme, prečo už druhýkrát za sebou sme v baráži, pritom predtým sa nám v kvalifikáciách moc nedarilo a postúpili sme na záverečný turnaj iba raz. Samozrejme, baráž nie je záverečný turnaj, ale aj tak vidieť určitý progres vo výkonoch našej reprezentácie do 21 rokov.

Ak by som mal vybrať jeden hlavný dôvod, ktorý môže za nárast výkonnosti našej „21“ v minulých rokoch, tak potom si volím svetovú finančnú krízu. No tým v žiadnom prípade nezhadzujem prácu hráčov, realizačných tímov, funkcionárov a všetkých naokolo, to len triezvo hodnotím a spájam súvislosti.

Niekto možno povie, že je to kvôli tomu, že máme viac talentov, no to nie je pravda. Tie ďalšie talenty totiž nemali kde vyrásť. Nevybudovali sme žiadne akadémie, kde by sa rodili. A naša práca s mládežou išla dole vodou, čo najlepšie vidieť na výsledkoch reprezentačných „17“ a „19“ v kvalifikáciách. Kým v minulej dekáde sme aspoň do druhej fázy kvalifikácie (28 najlepších) postupovali v oboch kategóriách pravidelne, tak v tejto sme radi, keď sa do nej vôbec dostaneme. Minulý rok bol dokonca v tomto úplne najhorší, keďže obe mládežnícke reprezentácie skončili naraz už v prvej fáze, čo sa stalo prvýkrát v histórii. Výsledky „21“ sa z toho vymykajú preto, že mladí hráči v našej lige dobehnú zameškané oproti rovesníkom z iných krajín.

Povie vám to každý jeden odborník. Naša „21“ dosahuje dobré výkony preto, lebo prakticky všetci jej hráči hrávajú pravidelne najvyššiu súťaž, čo v minulosti nebolo pravidlo. A ligovú šancu dostali hlavne preto, že kluby boli nútené začať stavať lacných mladých hráčov. Finančná kríza vypukla v roku 2008 a od tohto momentu sa postupne aj zväčšoval počet mladých hráčov v ligových kádroch, až to došlo do takej miery, že dnes niektoré ligové kádre pripomínajú skôr dorast.

Už Boris Kitka mal tú výhodu v tom, že mohol pracovať s väčším počtom hráčov, ktorí pravidelne hrávali ligu, ako jeho predchodca Jozef Barmoš. Ku kormidlu prišiel v roku 2009 a kvalifikácia na ME 2011 bola pre nás vtedy najlepšia od legendárneho postupu Radolského družiny. Stačilo vyhrať posledný zápas kvalifikácie s Nórskom a prišiel by postup do baráže. To sa podarilo až nasledujúcej generácii, ktorá práve v poslednom zápase o postupe do baráže rozhodla. No a terajší výber vystúpil ešte o stupienok vyššie, keď išiel do baráže z prvého miesta. Ako rástol počet hráčov v reprezentácii, ktorí pravidelne hrávajú, tak sa zlepšovali aj výsledky Slovenska.

A keď sa pozriete na súčasný káder a hlavne vyťaženie hráčov v kluboch, tak výsledky neprekvapujú. Veď celá základná jedenástka zo zápasu proti Talianom hráva pravidelne. Teda okrem Teixeiru, čo bolo aj vidno, keďže pomerne výrazne zaostával za tými, čo hrávajú, nech je aj hráčom anglickej ligy. A nie je to iba základná zostava, veď len na tribúne sedeli hráči, ktorí sa proste nezmestili na súpisku, hoci majú veľkú zápasovú prax. Toto by bolo ešte pred siedmimi rokmi nemysliteľné, vtedy sme boli radi, ak sa našlo aspoň 6-7 hráčov v „21“, ktorí pravidelne hrávali seniorský futbal. Zlá finančná situácia našich klubov vlastne výrazne pomohla reprezentácii do 21 rokov. Hráči totiž hrávajú pre nich ťažké zápasy, ktoré ich výrazne výkonnostne posúvajú, no a pravidelne hrávať náročné zápasy, to je pre mladého hráča to najdôležitejšie. Samotnej najvyššej súťaží to síce nepomohlo, ale hádam sa nám to vráti aspoň v iných bonusoch, napríklad aj postupovým.