Main Content

Prvý rok Kozákovej práce vrátil reprezentáciu na úspešnú cestu

streda, 10. september 2014 10:30 | Autor: Filip Chudý

Prvý rok Kozákovej práce vrátil reprezentáciu na úspešnú cestu
Prvý rok Kozákovej práce vrátil reprezentáciu na úspešnú cestu | zdroj: © TASR

Slovenská futbalová reprezentácia úspešne vstúpila do kvalifikácie ME 2016, keď na horúcej pôde Ukrajiny vyhrala 1:0. Tento výsledok je iba potvrdením zvyšujúcej sa formy reprezentácie pod Jánom Kozákom, ktorý do nej vrátil iba staré overené veci.

Komentár Filipa Chudého

Keďže od tohto roka vypadol z futbalového kalendára predtým tradičný augustový asociačný termín, tak až teraz po septembrovom dvojzápase môžeme vlastne hodnotiť ročnú prácu Jána Kozáka pri reprezentačnom kormidle. Všetci si dobre pamätáme, že prišiel do mužstva, ktoré sa nachádzalo prakticky na totálnom dne. Lichtenštajnskú remízovú hanbu Griga s Hippom uniesť už nemohli. To bola iba posledná epizóda celého seriálu zlých výsledkov, ktoré nás stáli postup na MS 2014. Aj u nás sa tak ukázalo, že kto príde po veľmi úspešnom trénerovi, tak sa vydáva na samovražednú misiu. Kozák aj preto nečelil pri nástupe žiadnym prehnaným očakávaniam, jeho úlohou bolo pracovať a pripraviť mužstvo čo najlepšie na kvalifikáciu ME 2016. Dnes môžeme s pokojom povedať, že sa mu to podarilo, ale kto pozorne sledoval vývoj ním vedeného tímu, tak vedel, že inak to dopadnúť ani nemohlo.

Naša reprezentácia pod jeho vedením postupne stúpala a získala naspäť stratenú sebadôveru. Najprv v Rumunsku (1:1) to bolo len také vzájomné spoznávanie sa, v dvojzápase s Bosnou a Hercegovinou naši hráči ukázali, že futbal hrať nezabudli. Následne nás nezlomila ani nešťastná prehra v Grécku po vlastnom góle, či stratený dvojgólový náskok na záver kvalifikácie v Lotyšsku. O mesiac neskôr sme absolútne prevýšili Poliakov na ich domácej pôde a na začiatku tohto roka aj Izraelčanov, čo môže dokázať iba silná reprezentácia. Dobrým výsledkom bola aj domáca výhra nad Čiernou Horou. Nešťastná prehra v Rusku, ktoré bolo tesne pred MS, sa dá akceptovať. Jediným nepodarkom bol zápas s Gibraltárom, lenže v ňom dostala príležitosť druhá garnitúra hráčov, ktorá bola k tomu veľmi zle typologicky poskladaná. No to je jediné, čo môžeme Kozákovi vyčítať.

Zvyšok jeho práce znesie prísne kritériá, pritom neurobil žiaden zázrak. Ján Kozák „iba“ pracuje ako vie, využíva všetky overené veci z nedávnej minulosti a nevymýšľa pre našich hráčov žiadne zbytočnosti. Dobre si je vedomý, v čom majú naši hráči silné stránky, čo používa pri tvorbe správnej stratégie na zápasy. Taktiež využíva už dlhodobo zloženú kostru reprezentácie, ale hráčov z nej prebral opätovne k životu, lebo predtým nie vždy ukazovali svoj potenciál. A hlavne ich spojil v jeden tím!

Dnes už národný tím nie je ani zďaleka na dne. Veci v ňom fungujú ako majú, sú nastavené pravidlá, ktoré sa dodržujú. Z tímu opäť cítiť, že niečo chce dosiahnuť, čo ukážkovo potvrdilo víťazstvo na Ukrajine. Samozrejme, ešte je veľmi ďaleko k tomu, aby sme si mohli povedať, že sme sa vrátili na pozície, na ktorých sme boli pred štyrmi rokmi. Ale na cestu vedúcu k úspechu sme sa po dlhšej dobre vrátili. Angažovanie Jána Kozáka sa vypláca.