Main Content

Zápisky z Brazílie: Rio - povedz mi, kto si, ja ti poviem, komu fandíš

nedeľa, 6. júl 2014 10:04 | Autor: Jakub Mihálik

Zápisky z Brazílie: Rio - povedz mi, kto si, ja ti poviem, komu fandíš
Zápisky z Brazílie: Rio - povedz mi, kto si, ja ti poviem, komu fandíš | zdroj: © TASR

V týchto dňoch niet pochýb o tom, že najfutbalovejšou krajinou sveta je Brazília a najfutbalovejším mestom v nej Rio de Janeiro. Futbal v tomto meste je však takým fenoménom, že vládne, či sa koná Mundial, alebo nie.

Stihol som toho v rámci futbalu a športu celkovo precestovať pomerne dosť. Až v Riu de Janeiro som však zistil, ako to naozaj vyzerá, keď mesto žije futbalom. Nemyslím mestečká, či mestá, ktoré nazbierajú raz za týždeň 100 tisíc fanúšikov a poctivo povzbudzujú svoj klub. Mám na mysli mesto, v ktorom nespravíte krok bez toho, aby ste nezakopli o futbal. Mesto, v ktorom 10 miliónov ľudí futbal aktívne hrá, sleduje ho alebo minimálne o ňom rozpráva. Rio.

Asi každý fanúšik futbalu vie o futbale v Riu de Janeiro základné veci. Stojí v ňom najznámejší štadión sveta, slávna Maracana. Futbal v ňom ľudia hrajú v uliciach faviel i na čerstvo pokosených ihriskách. Konajú sa tam podruhýkrát majstrovstvá sveta a hlavne ich finálový zápas. Nie však každý vie, že Rio nežije len reprezentačným futbalom. V meste sídlia štyri brazílske veľkokluby a vyznať sa v nich je hotová veda. Ich fanúšikovia sa nenávidia, zároveň je však bežné, že jedna rodina zahŕňa fanúšikov všetkých štyroch klubov. Nazvané sú aj podľa štvrtí mesta, no ich obyvatelia nefandia klubom podľa aktuálnej adresy, ale väčšinou svoju príslušnosť zdedia. Navzájom tak vedľa seba žijú, nadávajú si, podpichujú sa, no hlavne fandia tým svojim. Až za hrob.
Neraz som bol svedkom toho, ako na zápase MS niektorý z brazílskych fanúšikov vbehne do záberu kamier a všetci naokolo naňho kričia: „No jasné, Botafogo.“ Na prvý pohľad vedeli rozoznať klubovú príslušnosť človeka, hoci mal na sebe brazílsky dres. Nedalo mi to, a tak som chcel zistiť, ako možno rozoznať, kto akému klubu fandí len na základe pohľadu. Carol, moja učiteľka portugalčiny mi to stručne a jasne vysvetlila. Poďme si teda jednotlivé kluby v najfutbalovejšom meste v krátkosti predstaviť.

Botafogo – Okrem krásnej pláže, výhľadu na Pao de Acucar, jednu z najznámejších turistických lokalít mesta, a množstva nákupných centier, je štvrť Botafogo známa aj svojim futbalovým klubom. Pred niekoľkými mesiacmi ho preslávil Clarence Seedorf, ktorý čiernobiely dres s hviezdou obliekal, ale poznať ho môžu aj fanúšikovia hráča MŠK Žilina, Williama, keďže ten veľký futbal pred odchodom na Slovensko hral práve tu. Botafogo svoje zápasy okrem Maracany hráva na svojom obľúbenom Engenhao štadióne, nesúcom menom Olympijsky štadión Joao Havelange. Botafoguenses majú prezývku plačkovia, pretože neustále plačú, že nikdy nič nevyhrali. Popýšiť sa však môžu Jairzinhom, Garrinchom, či Jeffersonom v súčasnom kádri Brazílie.

Štvrť Botafoga vzdáva česť svojim hviezdam

Šošon William ešte v drese Botafoga.


Flamengo – Flamenguista, teda fanúšik Flamenga, je typickým obyvateľom favely. „Klub ľudu“ má v Brazílii pravdepodobne najväčšiu podporu a to najmä medzi obyvateľmi neslávnych štvrtí s chudobným obyvateľstvom. Žarty hovoria o tom, že jediným dňom v týždni, kedy sa nemusíte báť vstúpiť do favely, je deň, keď hrá Flamengo. Všetci ich zápas pravdepodobne sledujú, no mimo favely, lebo v nej elektrika a TV nie sú. Žarty bokom, Rubro-Negros, teda červeno-čierni, svoje zápasy hrajú buď na štadióne Gávea, s kapacitou 4 tisíc, alebo na slávnej Maracane, s dvadsaťnásobnou kapacitou. Klub nazvaný podľa štvrti Ria de Janeira, Flamenga, dal svetu také legendy ako Zica,, či Adriana, jeho farby obliekli aj Bebeto, Ronaldinho, Vagner Love a mnohí ďalší fenomenálni Brazílčania.

Vášnivý dav Flamenguistas

Takto vykresľujú fanúšika Flamenga ich sokovia. 

Fluminense – Flu je už desaťročia „klub homosexuálov“. História tejto prezývky siaha do obdobia, keď v brazílskom futbale nemohli hrávať futbalisti čiernej pleti. Fluminense však našlo jedného hráča, ktorý bol famózny, a tak, aby zamaskovali jeho farbu pleti, natreli ho make-upom. Spotený hráč počas zápasu make-up samozrejme rozotrel, a tak bola prezývka na svete: make-upoví chlapci. Tejto prezývke veľmi nepridáva, že klubová vlajka je pomerne pestrofarebná. Carlos Alberto, Rivellino, či Fred však tomuto klubu dodávajú späť vážnosť, ktorú si zaslúži. V rokoch 2010 i 2012 sa napríklad radoval z titulu v celonárodnej lige.

ten, ktorý to celé pre make-upových chlapcov začal

a takto to pokračuje

Vasco da Gama – Vice – klub. Vascaínos majú povesť vice-klubu, pretože v lige obsadili nespočetne veľakrát pozíciu vicemajstra. Niektorí fanúšikovia si vraj dali záležať a vytvorili poradie svetových mužstiev s najviac druhými miestami. V celkovom poradí Vascu vraj patrí druhé miesto. Fanúšik Vasca je „hlúpy Portugalčan“, čo odkazuje na meno po portugalskom moreplavcovi Vascovi da Gama. Priaznivci klubu sú väčšinou z bohatšej vrstvy, a to sa takisto nezaobíde bez posmeškov. Vasco, ako jediný zo štvorice klubov, nehrá na Maracane. Na domáce zápasy im slúžil Estádio Sao Januario

Toľko náš krátky exkurz do futbalovej mapy Ria de Janeira. Mesta, kde klubizmus znamená obrovsky veľa a všetci od malých detí až po starenky nosia dresy v klubových farbách len tak, pri nákupe, či nedeľnej prechádzke.