Reprezentácia USA sa pod vedením Jurgena Klinsmanna pokúsi postúpiť zo „skupiny smrti“. Kto by im v tom mal najviac pomôcť, akou taktikou sa budú prezentovať a ako odhadujeme ich šance na úspech, si pozrite v profile reprezentácie krajiny, kde futbal nie je futbal, ale soccer.

História

Napriek tomu, že sa o USA hovorí ako o krajine, ktorá nemá futbalovú tradíciu, opak je pravdou. Američania sú jedným z mála pôvodných účastníkov majstrovstiev sveta vo futbale a už v roku 1930 sa dostali do semifinále šampionátu, ktoré síce prehrali, no aj delená tretia pozícia je výsledok, ktorým sa nemôžu pochváliť ani oveľa futbalovejšie krajiny. Aj o štyri roky neskôr sa zúčastnili turnaja, usporiadaného v Taliansku, no na ňom už boli menej úspešní a po jednej prehre cestovali domov. O štyri roky neskôr sa rozhodli vo Francúzsku neštartovať, no pri obnove šampionátu, v roku 1950, na brazílskej pôde, už opäť figurovali v menoslove účastníkov. V jedinom zápase, na ktorý nastúpili, napriek tomu, že v ich drese hrali minimálne traja hráči bez amerického občianstva, hrdinsky porazili rivalov z Anglicka po výsledku 1:0, v zápase, ktorý neskôr americkí novinári označili za Miracle on grass, teda Zázrak na tráve. Prehra kolísky futbalu s USA ostáva dodnes jedným z najväčších prekvapení v histórii futbalu. Nanešťastie, na tomto výsledku Američania nedokázali stavať a na dlhých 40 rokov sa stal posledným úspešným. Až v kvalifikácii na MS 1990 USA uspeli a prebojovali sa na turnaj v Taliansku. V tom čase sa už formovalo mužstvo, ktoré malo vrchol dosiahnuť o štyri roky neskôr, na domácom šampionáte v USA.  Mladý tím síce prehral všetky tri stretnutia v skupine, jeden z nich aj proti Československu. No o štyri roky využili nadobudnuté skúsenosti pri postupe zo skupiny medzi 16 najlepších, po 1 výhre, 1 remíze a 1 prehre. V osemfinále im vystavil stopku neskorší šampión z Brazílie, no výsledok 1:0 nebol určite zahanbujúci. Tým by sa skôr dalo nazvať pôsobenie na MS 1998, kde Američania obsadili poslednú, 32. pozíciu po prehrách s Nemeckom, prekvapujúco aj s Iránom a taktiež s Juhosláviou. 
V roku 2002 zaznamenali Američania najväčší úspech v novodobej histórii, keď sa im podarilo po výhre nad Portugalskom, remíze s domácou Kóreou a prehre s Poľskom, postúpiť do osemfinálového duelu. Ten proti rivalovi z Mexika po góloch Briana McBridea a Landona Donovana vyhrali v pomere 2:0. Po prekvapivom výsledku siahali povzbudení Američania aj vo štvrťfinále proti  Nemecku. Zápas však prehrali aj kvôli chybe rozhodcov, ktorí im odopreli jasnú penaltu po ruke Torstena Fringsa v pokutovom území. Výsledok 1:0 pre domácich mrzí o to viac.
Od kvalifikácie na MS 2006 USA dominovali v zóne CONCACAF, vďaka čomu si zabezpečili účasti na MS 2006, 2010 i 2014. V Brazílii chcú minimálne zopakovať výsledok spred štyroch rokov, keď v JAR prenikli do osemfinále. V „skupine smrti“ to však budú mať veľmi náročné.

Kvalifikácia

Na začiatku kvalifikácie to ani v prípade USA nevyzeralo na bezproblémový postup. Američania dokonca v semifinálovej fáze šokujúco podľahli Jamajke. Zvyšné zápasy však stačili na postup do hexagonalu, záverečnej časti kvalifikácie v zóne CONCACAF. Hneď v jeho úvode podľahli Hondurasu, čím sa dostali pod značný tlak, ako hráči, tak aj tréner Klinsmann, opäť čeliaci kritike za neexistenciu taktiky a presadzovanie nevýrazných hráčov. Vlna kritiky sa spustila tesne pred dôležitým zápasom proti Kostarike, ktorý však nakoniec Američania zvládli a po góle Clinta Dempseyho vyhrali. V následnom derby zápase proti odvekému rivalovi z Mexika, na jeho pôde uhrali bezgólovú remízu, čo bolo len druhýkrát v histórii, keď Američania bodovali v zápase na mexickej pôde. Tento úspech nakopol Američanov k úspešnému zvyšku hexagonalu, v ktorom Jozy Altidore zaznamenal osem gólov. Američania si účasť v Brazílii zabezpečili už tri kolá pred koncom a v závere kvalifikácie ešte aj dopomohli Mexičanom k postupu, keď vzali body Paname. 

Nominácia

Brankári: Brad Guzan (Aston Villa), Tim Howard (Everton), Nick Rimando (Real Salt Lake).

Obrancovia: DaMarcus Beasley (Puebla), Matt Besler (Sporting Kansas City), John Brooks (Hertha Berlin), Geoff Cameron (Stoke City), Timmy Chandler (Nürnberg), Omar Gonzalez (LA Galaxy), Fabian Johnson (Borussia Mönchengladbach), DeAndre Yedlin (Seattle Sounders FC).

Stredopoliari: Kyle Beckerman (Real Salt Lake), Alejandro Bedoya (Nantes), Michael Bradley (Toronto FC), Brad Davis (Houston Dynamo), Mix Diskerud (Rosenborg), Julian Green (Bayern Mníchov), Jermaine Jones (Besiktas), Graham Zusi (Sporting Kansas City).

Útočníci: Jozy Altidore (Sunderland), Clint Dempsey (Seattle Sounders FC), Aron Johannsson (AZ Alkmaar), Chris Wondolowski (San Jose Earthquakes)

Herný systém

Tím spojených štátov po zvládnutej kvalifikácii pravdepodobne ostane verný rozostaveniu 4-2-2-1-1, s dvoma defenzívnymi záložníkmi, Jermainom Jonesom a Michaelom Bradleym. Práve syn bývalého kouča reprezentácie, Michael Bradley, však v ostatných zápasoch naznačoval prechod k ofenzívnejším úlohám. Proti súperom ako Nemecko, či Portugalsko, však pravdepodobne ostane verný svojej pozícii štítového stredopoliara. Ofenzívna zložka tímu Jurgena Klinsmanna je tvorená dvoma krídelníkmi. Túto úlohu si pri neúčasti Landona Donovana podelia Graham Zusi, kreatívny stredopoliar, schopný hrať aj v strede zálohy a Alejandro Bedoya. Rolu podhrotého útočníka plní bývalá opora Fulhamu a najdrahší hráč MLS, Clint Dempsey, ktorý dopĺňa na hrote hrajúceho Jozyho Altidorea. Klinsmannov tím je vo svojich útočných snahách variabilný, keď dokáže odohrať zápasy s väčšinovým držaním lopty, i zápasy, keď sa výhradne spolieha na zdrvujúce protiútoky. Mix fyzicky vyspelých hráčov s nízkymi technikmi, zase umožňuje, tak postupný útok s krátkymi prihrávkami, ako aj dlhé nakopávané lopty na dvojicu vysokých útočníkov.
Vďaka dvojici hlbšie postaveným stredných záložníkov, sa Američania spoliehajú najmä na krídelnú hru. Okrem spomínaných Zusiho a Bedoyu, má Klinsmann na lavičke kvalitnú náhradu v podobe Greena, Johannsona, či Davisa. 
Pri analyzovaní herného systému sa musíme pozastaviť na chvíľu pri zaujímavom hráčovi v útoku USA. Jozy Altidore je dlhodobo kritizovaný za svoju nízku gólovú produktivitu, a to ako v Sunderlande, tak aj v reprezentačnom drese. Kritizovaní sme boli aj my za to, že sme tohto útočníka zaradili do ideálnej zostavy severnej a strednej Ameriky. Jozymu možno chýbajú za uplynulé mesiace góly v štatistike, no jeho prínos je omnoho väčší. Na záberoch z predchádzajúceho zápasu proti Turecku môžeme vidieť, ako veľmi nebezpečný je Altidore pre súperovu obranu. Svojou statnou postavou púta pozornosť dvoch, neraz i troch obrancov súpera. Je schopný prijať loptu otočený chrbtom k bráne, po vzduhu, či po zemi. Výbornou fyzickou hrou si urobí priestor a sklepáva na hráčov z druhej vlny. Konkrétne na obrázku vidíme prípad, keď Altidore vytvára priestor pre Dempseyho, ktorý operuje v priestore medzi  stopérmi a strednými záložníkmi súpera, označovanom v anglickom futbale ako „The Hole“ (V minulosti napr. Paul Scholes). 

V ďalšej situácii zo zápasu s Tureckom Altidora stráži až trojica súperových hráčov, čím sa otvára priestor pre Dempseyho a Zusiho, ktorých Jozy nachádza vtipnou prihrávkou za seba. 

Podobných šancí vytvorí Altidore pre svojich spoluhráčov za zápas niekoľko, a hoci nie je gólovo až tak produktívny, je jednozačne prospešný pre americký herný systém. 

Silné stránky

Fyzická pripravenosť

Americký tím je na každom svetovom šampionáte absolútnou špičkou fyzickej pripravenosti a inak tomu nebude ani v Brazílii. V náročných klimatických podmienkach sa fyzická nadradenosť môže rovnať získaným bodom. Americká súťaž sa navyše hrá iným systémom ako v Európe, a tak aj tento fakt môže zavážiť pri únave, či opotrebovanosti.

Slabé stránky

Nesystémovosť

Jurgen Klinsmann počas kvalifikácie, ale i počas predšampionátovej prípravy, pomerne často menil zostavu, štýl hry i úlohy jednotlivých hráčov. V jednom zápase nastúpil len s hráčmi, pôsobiacimi v Európe, aby v ďalšom preferoval iba hráčov z MLS. Prílišné premiešavanie zostavy môže spôsobiť počiatočné hľadanie sa tímu, čo sa pri superfavoritoch ako Nemecko, či Portugalsko, môže Klinsmannovi vypomstiť. 

Traja najdôležitejší hráči

Michael Bradley

Syn bývalého reprezentačného kouča USA, Michael Bradley, nevypadol zo základnej zostavy USMNT ani po nástupe Klinsmanna na jeho lavičku. Bradley v uplynulom roku pôsobil v drese AS Rím, ktorý však po 11 odohratých zápasoch vymenil za návrat do MLS, kde hráva za Toronto FC. Dvadsaťšesťročný stredopoliar defenzívneho zamerania je základným stavebným kameňom tímu USA a Klinsmann sa naňho bude spoliehať ako na svoju predĺenú ruku na ihrisku. 

Jozy Altidore

To, ako veľmi je Altidore dôležitý pre americký manšaft, sme si už ukázali. Od Jozyho sa ale stále očakávajú góly, ktoré, ak neprídu, tak Američania veľa šancí na postup nemajú. Altidore už musí byť za svoju tvrdú prácu odmenený. Odkliatie streleckej smoly môže spustiť gólovú smršť.

Clint Dempsey

Ak Jozy gólovo úspešný nebude, tak toto jarmo bude ležať na pleciach skúsenejšieho Clinta Dempseyho. Ten sa za ostatné roky vypracoval na lídra futbalu v USA, na ihrisku i mimo neho. Dempsey plní úlohu akéhosi falošného tvorcu hry, a tak to, čo Američania vytvoria, z veľkej miery záleží na ňom. Aj preto je pre USMNT nevyhnutný a dôležitý.

Mladík v centre pozornosti

Julian Green

Mladučký, ešte len 18-ročný, Julian Green, sa doma pomaly stáva futbalovou superhviezdou. Po tom, ako si zvolil reprezentovať americký výber pred tým nemeckým, sa mu ušlo pozvánky na MS od jeho „krajana“ Jurgena Klinsmanna aj kvôli tomu, že predvádza nádejné výkony v štruktúrach Bayernu Mníchov. Green je rýchly, má dobrú techniku, nebojí sa hrať 1 na 1, môže hrať napravo, naľavo, či v strede útoku. Ak v Brazílii dostane zápasovú príležitosť, budeme sa určite mať na čo pozerať.

Odhad výsledku

Američania určite sú schopní obrať zvyšné tri tímy o body. Na predošlých šampionátoch takmer vždy pôsobili v pozícii čierneho koňa, ktorý kope aj hryzie. Situácia v nemeckom i portugalskom kádri posilňuje odvážne ciele USA. Na papieri, USA nepostúpi. Realita však môže byť iná. Ak sa na ich šance máme pozerať z čisto kvalitatívneho hľadiska, USA obsadí v skupine posledné, štvrté miesto.