Main Content

Legendy MS: Mané Garrincha - kúzelník s loptou

streda, 4. jún 2014 11:42 | Autor: Jakub Mihálik

Legendy MS: Mané Garrincha - kúzelník s loptou
Legendy MS: Mané Garrincha - kúzelník s loptou | zdroj: © TASR

V seriáli Legendy MS si zaspomíname na tie najväčšie postavy histórie svetových šampionátov. V dnešnom vydaní vám predstavíme Garrinchu, brazílskeho kúzelníka s lopto, ktorý bol, podľa mnohých, lepší ako Pelé.

Hoci nie je zďaleka tak slávny, ako jeho krajan, a mnohí z vás jeho meno počujú prvý krát, Manoel Francisco dos Santos, známejší ako Garrincha, je v domácej Brazílii jednou z najuctievanejších postáv futbalu. Garrincha sa narodil mierne fyzicky hendikepovaný, keď jeho ľavá noha bola o šesť centimetrov dlhšia ako pravá, jeho ľavá noha bola opačne zakrivená ako mala byť a aj jeho chrbtica bola deformovaná. Teoreticky mu malo problémy spôsobovať hoci len chodenie, nikto teda ani len nepredpokladal,že takto deformovaný, môže Garrincha uspieť vo svete futbalu.

„Keď prišiel do Borafoga na skúšku, pri prvom dotyku s loptou mi dal „jasličky“. Veľa ľudí si myslelo, že sa urazím, ale mýlili sa. Okamžite som povedal vedeniu klubu, že ho musia angažovať. Našťastie ma počúvli.“, vyhlásil o svojom prvom kontakte s Garrinchom Nilton Santos, jedna z legiend brazílskej reprezentácie a klubu Botafoga. Tieto slová presne vystihujú herný štýl, ktorým Garrincha bavil davy. Perfektný driblér s dávkou drzosti už prešiel polovicu ihriska, kým ste si uvedomili, že vás pokorill. Aj technika a prihrávka Garrinchu boli na svetovej úrovni, a tak nečudo, že sa čoskoro dostal do reprezentácie Brazílie.

Príbehy o tom, ako sa po majstorvstvách sveta 1962 dostal do problémov s alkoholizmom, sú notoricky známe. Čo si však treba pamätať viac, sú Garrinchove schopnosti na ihrisku. Prezývka „potešenie ľudí“ nie je náhoda, milovala ho celá Brazília, bez ohľadu na klubovú príslušnosť, čím sa nemohol pochváliť ani slávnejší Pelé. Jeho výkony na ihrisku boli oslavou voľnosti vo futbale, popieral dôležitosť taktiky a dokazoval, že najdôležitejšie sú individuálne schopnosti hráčov. Zatiaľ, čo Pelé bol považovaný za kráľa Brazílčanov, za kohosi, kto čnel nad davmi, Garrincha bol jeden z davu, obyčajný človek. Aj vo futbale sa tak správal a každý, hocako dôležitý zápas svojej kariéry, považoval za obyčajnú hru, ako keď hráte v parku alebo na ulici. 

Po boku Pelého vyhral Garrincha majstrovstvá sveta v roku 1958. Mal vtedy 25 rokov a hoci sa na turnaji oslavovali najmä výkony mladučkého Pelého, leví podiel na triumfe mal aj Garrincha Nezabudnuteľným je jeho trest od reprezentačného trénera, ktorý mu udelil dvozápasovú stopku na šampionáte za gól, ktorý dal Garrincha v príprave. Garrincha so svojim tímom čelil Fiorentine, s loptou na kopačke prešiel cez štyroch obrancov i brankára, gól však nedal. Počkal, kým sa obrancovia vrátia, obišiel ďalšieho a až potom sa rozhodol omilostiť súpera tým, že skóroval. Evidentne, podobné kúsky kouč Brazílie nevidel rád.

O štyri roky neskôr Pelé značnú časť šampionátu laboroval so zranením. Dvadsaťdeväťročný Garrincha sa tak stal vedúcou osobnosťou reprezentácie a doviedol starnúci tím k titulu majstrov sveta.

„Naznačuje, že pôjde doľava, ale pritom ide doprava. Má strašne rýchly štart. Jeho výhodou bolo, že ukolísal obrancov a potom mu stačil rýchly dvojkrok, aby vás predbehol.“, spomínal na Garrinchovo umenie československý reprezentant Jozef Štibrányi, ktorý Garrinchovi čelil aj vo finále na majstrovstvách sveta v Čile v roku 1962.

Pre Garrinchu bol rok 1962 „zlatým“ rokom jeho kariéry a zároveň začiatkom jeho konca. Od toho momentu sme už nesledovali hráča, ktorý cez vás prešiel, spomalil, aby ste ho mohli dobehnúť, aby si doprial potešenie prejsť cez vás znova. Predstavil sa síce aj na šampionáte v roku 1966, no na ihrisku sa pohyboval už len tieň Garrinchu. Alkoholizmus a stav opilosti aj počas zápasov nedovolili Garrinchovi hrať svoj najlepší futbal. S reprezentáciou sa rozlúčil po tom, čo v roku 1966 prehrala Brazília v zápase s Maďarskom. Bol to jediný zápas, ktorý Brazílčania prehrali, ak nastúpil Garrincha. Po skončení s kariérou mal Garrinchov príbeh rýchly spád. Alkoholizmus ovplyvňoval jeho každodenný život. Niekoľkokrát spôsobil dopravné nehody a mal údajne desiatky detí, splodených počas svojich alkoholových radovánok. Dno pohárika sa mu stalo nakoniec osudným, keď v roku 1983 podľahol cirhóze pečene. Odišiel vo veku 50 rokov, príliš mladý, no nezabudnuteľný. Potešenie ľudí, oslava futbalu, dvojnásobný majster sveta jedna z najväčších futbalových osobností v histórii. Zabudnutý nezabudnuteľný Garrincha.