Slovenská reprezentácia zvládla premiéru v roku 2014 s bravúrou. V Netanyi nedala šancu domácim Izraelčanom. No nielen výhra 3:1 nás môže tešiť, výkon bol totiž veľmi dobrý, priam ako z vysokoškolského skripta futbalu.

Komentár Filipa Chudého

Ján Kozák sa stal trénerom našej reprezentácie po hanebnej remíze v Lichtenštajnsku. Dvojica Griga-Hipp v danom momente už nemala reprezentácii čo dať. Voľba na košického trénera bola jednoduchá. Chceli ho fanúšikovia, médiá aj samotný prezident zväzu. Značná časť fanúšikov, ktorá mala našich reprezentantov v tom čase dosť v zuboch, bola rada aj z toho dôvodu, že Kozáka považovala za búrliváka, ktorý to mal tým „primadonam“ ukáže a riadne s nimi zatočí.

No nič také sa nestalo, Ján Kozák pôsobí na reprezentačnej lavičke až prekvapivo pokojne. Nezvolil metódu biča, ale medu. Od prvých chvíľ pôsobil na reprezentantov skôr otcovským dojmom a svojim deťom veril. Hlavne hráči ktorých netrénoval museli byť z neho prekvapení, keďže naňho museli predtým počuť všeličo. Hoci Kozák si svojich zverencov vždy chránil, preto dosahoval trénerské úspechy.

A aj keď zažil vo futbale už mnohé, tak práca reprezentačného trénera je o niečom inom. Aj Kozák sa preto musel učiť za pochodu a učí sa stále. Lenže už teraz dokazuje, že vysokoškolský titul z futbalu si zaslúži. Od Rumunska, cez Bosnou a Hercegovinu, Grécko, Lotyšsko, Poľsko a aj Gibraltár sa zdokonaľoval a čo je ešte dôležitejšie, to isté robil aj s reprezentáciou.

Zápas v Izraeli iba potvrdil, čo svojou prácou v roku 2013 už naznačil. Hra našej reprezentácie má hlavu aj pätu, výkony sa stále zlepšujú, dokážeme zahrať viac dobrých zápasov za sebou. Samozrejme, treba tiež objektívne dodať, že sa nám to všetko darilo iba vtedy, keď sa nerobili žiadne experimenty, či už so zostavou, alebo systémom. Na typológiu našich hráčov je priam šitý systém 4-2-3-1 a jeho modifikácie. S ním sme dosiahli najväčšie úspechy a s ním aj úspešní budeme.

V ňom sa najlepšie vynímajú individuálne schopnosti našich futbalistov. A aj tréner Izraela Eli Guttman musel priznať, že naša reálna sila je väčšia ako ukazuje rebríček FIFA. Prečo sme tak nízko, dobre vieme, ale už je jasne badateľné, že pomalými krokmi ideme hore. V Izraeli sme ukázali skvelý vysoko taktický výkon, vďaka ktorému sme súpera nepustili do šance a sami dali tri góly. Ak budeme takto pokračovať, tak sa nemusíme báť nikoho, to skôr súperi sa začnú báť nás.

V diskusii sa vyjadrite, aký máte názor na hru našej reprezentácie pod Kozákom?