Mourinho začiatkom tohto roka oslávil 50 rokov, no darčeku v podobe nejakého výrazného úspechu sa nedočkal, ak teda nerátame peniaze za odstupné od Realu a podpisový bonus od Chelsea. Bankové konto si síce namastil, ale na poličku si nemohol odložiť žiaden pohár a medailu dostal nanajvýš nejakú zemiakovú od vlastných detí.

 

A v tomto veku sa už neradí ani medzi mladú trénerskú generáciu, ktorej by sa dala nejaká chyba odpustiť. Mourinho bol na výslní jednu dekádu, čiže bolo iba logické, že aj na neho musí prísť obdobie, keď sa mu aspoň na chvíľu prestane dariť. A rok 2013 takým je. V Reale sa rozhádal asi z každým a spásu nenašiel ani v Chelsea.

 

Pritom tento klub bol pred sezónou považovaný za automatického anglického majstra, a to iba z toho dôvodu, že získal Mourinha. Ale nebude to také ľahké ako sa na papieri zdalo. Štart do ligy síce nebol katastrofálny, ale ospevovať tiež nie je čo. No štart do Ligy majstrov už katastrofálny bol, pretože prehrať doma s Bazilejom je pre Chelsea ťažké aj na nejakom manažérskom simulátore, lenže Mourinhove mužstvo to dokázalo.

 

Portugalec si síce mohol cez leto skladať mužstvo ako chcel, lenže zrazu hovorí, že je nevyzreté. Mohla by to byť síce pravda, lebo prehrať Superpohár v poslednej sekunde je znakom nevyzretosti, ale pravdou je aj to, že Mourinha opustilo šťastie, ale to sa stáva, veď nemôže na niekoho sadať sústavne.

 

A práve v tomto preňho ťažkom období sa ukáže, aké má trénerské kvality. Pretože aby mohol opäť žiariť, tak musí prejsť týmto očistcom. Ak neprejde, tak jeho aura výnimočnosti bude definitívne minulosťou.