Main Content

PROFIL: Kto je Tata Martino- favorit na lavičku Barcelony?

pondelok, 22. júl 2013 14:40 | Autor: Jakub Mihálik

PROFIL: Kto je Tata Martino- favorit na lavičku Barcelony?
PROFIL: Kto je Tata Martino- favorit na lavičku Barcelony?

Barcelona hľadá nového trénera! Po odstúpení Tita Vilanovu musí po začiatku letnej prípravy riešiť španielsky majster situáciu, v ktorej musia nájsť toho správneho lodivoda pre svoj nový projekt.

Najväčším favoritom je podľa španielskych médií kouč Tata Martino. Ten je pre európskeho fanúšika absolútnou neznámou, preto vám ho v tomto profile priblížime. Čo môžete očakávať, ak sa skutočne stane trénerom FC Barcelona ?

Gerardo Martino, prezývaný už vyše 30 rokov Tata, je Argentínčan narodený 20.11.1962 v Rosáriu. Jeho hráčska kariéra bola spojená poväčšine s juhoamerickým kontinentom, aj keď v roku 1991 pôsobil v španielskom Tenerife. Až trikrát hral za najlepší klub svojho rodného mesta – Newell´s Old Boys, krátke zastávky absolvoval aj v Lanúse, Barcelone (tej ekvádorskej) a čilskom O´Higginse. Práve Newell´s Old Boys, klub, ktorý mimochodom do 12 rokov vychovával pre veľký futbal aj Lionela Messiho, a z ktorého akadémie vyšiel historicky najlepší strelec argentínskej reprezentácie, Gabriel Batistuta, hral v živote Martina najväčšiu rolu.

Celé osemdesiate roky a značnú časť prvej polovice rokov deväťdesiatych bol Tata Martino súčasťou klubu z Rosária, kde sa jeho cesty spojili s Marcelom Bielsom. Žijúca trénerská legenda dotiahla klub, ktorý v porovnaní s inými argentínskymi klubmi, nemá natoľko úspešnú históriu k dvom argentínskym titulom a Tata bol ústrednou postavou tímu Marcela Bielsu. Za klub odohral celkovo 505 zápasov, čo je dodnes rekordom a fanúšikovia ho dokonca zvolili za najlepšieho hráča klubovej histórie.

Bielsa mal na Martina vplyv nielen počas hráčskej kariéry, vtlačil doňho trénerskú pečať, ktorou sa prezentuje aj dnes. Rovnako ako Bielsa, aj Martino preferuje futbal vo vysokom tempe, s dôrazom na, čo najvyššie držanie lopty, s okamžitým vysokým vysunutím jednotlivých línií a napádaním vo veľkej rýchlosti. Tento štýl doviedol Guardiola v Barcelone takmer k dokonalosti, no predsa len sme o niekoľko rokov ďalej a Barcelona sa s výnimkou útočnej formácie výrazne neposilnila a už vôbec neomladila, čo môže spôsobovať problémy. Martinova obľúbená formácia je 4-3-3, čo by po nedávnom angažovaní Neymara malo barcelonskému kádru vyhovovať, samozrejme, ak vôbec získajú nejakého ďalšieho útočníka. V rámci tohto systému sa dvaja krajní obrancovia vysúvajú na pozíciu krídel, čo by Dani Alvesovi resp. Jordimu Albovi malo sedieť, Sergio Busquets zase ideálne zapadá do systému s jedným defenzívnym záložníkom často sa zasúvajúcim do obrannej línie.

Podobný systém vládne v Barcelone dlhé roky, preto sa fanúšikovia nemusia obávať výrazných zmien, čo je pre zástancov tohto systému pozitívom, naopak, odporcovia sa musia obávať toho, že skutočne žiadna zmena systému nepríde. Najmä nie, ak sa káder Barcelony neobohatí o nejaký nový prvok, ktorý by dovolil Martinovi experimentovať tak, ako tomu bolo napríklad počas jeho pôsobenia na reprezentačnej lavičke Paraguaju, ktorý hral počas jeho kontraktu v rozostavení 4-4-2 s obrovsky silnou defenzívou. S tou v Barcelone rozhodne rátať nemôže.

Martino je podľa vzoru Bielsu prísnym trénerom, ktorý často neprejavuje emócie pri strelenom góle. Vyžaduje od svojich hráčov v prvom rade poslušnosť a disciplínu spojenú s vysokou pracovnou morálkou, čiže dookola omielané vlastnosti, ktoré sú však čoraz menej dodržiavané. Práve Bielsa bol pre Tatu vzorom ich dodržiavania, veď nie nadarmo sa Bielsovi hovorí aj « El Loco», čiže Blázon.
 

Medzi Tatove najvýraznejšie trénerské štácie sa radí koučovanie spomínaného tímu Paraguaju, ktorý viedol v rokoch 2006-2011. Na šampionáte v JAR doviedol juhoamerický tím k prvému miestu v základnej skupine, keď porazil náš, slovenský výber a v ďalších dvoch stretnutiach remizoval s Novým Zélandom a Talianskom. V osemfinále porazil po penaltách Japoncov a skončil až vo štvrťfinále po góle z 83. minúty Davida Villu.
O rok neskôr zaznamenal na Copa America historicky najlepšie umiestnenie pre Paraguaj, keď prehral až vo finále. Zaujímavosťou tohto turnaja bol fakt, že v skupine trikrát remizovali a do finále sa dostali po remízach 0 :0 a následných penaltových rozstreloch.

Ďalšou zastávkou Tita bol jeho osudový klub Newell´s Old Boys, s ktorým získal historicky šiesty titul. V minulosti zaznamenal až štyri paraguajské tituly s 2 rôznymi klubmi, čo z neho robí jedného z najúspešnejších trénerov juhoamerického kontinentu.

Európsky futbal je však iný a s ním Tata skúsenosti nemá absolútne žiadne. Už vôbec nie, ak vezmeme do úvahy, do akého klubu prichádza. Vo všetkých svojich pôsobiskách bol vždy outsiderom. Na MS aj Copa America s Paraguajom nepatril k favoritom. Rovnako, aj klub z Rosaria bol popri Velezu Sarsfield, Boca Juniors, či iných, takisto « slabším » susedom. Či ustojí pozíciu favorita, ktorý musí vyhrávať a musí vyhrávať vo veľkom štýle, je otázkou dôvery zo strany manažmentu a dôvery samotného Martina.
 


Určite Martina nečaká jednoduchá úloha, keď mužstvo, ak vôbec, preberie pomerne neskoro v rámci začiatku novej sezóny. Jeho trénerský štýl ho však predurčuje na úspech s barcelonským klubom.